„Osobné záznamy každodennosti“ (18. január–6. február 2011)

Osobné záznamy každodennosti“ sú názvom výstavy, ktorou bude zahájená nová sezóna v Galérii Francúzskeho inštitútu. Pozývame vás na prehliadku rozšírenej verzie výstavy, ktorá reprezentovala súčasnú slovenskú fotografiu na prestížnom svetovom veľtrhu fotografie Paris Photo 2010 (1,2) v Paríži v novembri minulého roku, v rámci prehliadky národných fotografií krajín strednej Európy. Výstava bola pripravená bratislavskou galériu Photoport v kurátorskej koncepcií Filipa Vanča, a predstavuje tvobu troch mladých talentovaných slovenských autorov Jána Kekeliho, Lucie Stráňaiovej a Juraja Fifika.

Všetci traja autori používajú fotografické médium ako prostriedok na dokumentáciu reality. Ich prioritou však nie je snaha o objektívne zachytenie skutočnosti, ale snaha o veľmi osobný záznam každodenného života, kde sa hranica medzi dokumentom a inscenáciou stráca.

18. januára – 6. februára 2011

Galéria Francúzskeho inštitútu, Sedlárska 7, Bratislava

Otváracie hodiny: pondelok – piatok 9:00-21:00, sobota 9:00-13:00

Vernisáž 18. januára o 17:00

Vstup voľný

Výstava je realizovaná v spolupráci s galériou Photoport

 

© Ján Kekeli

Ján Kekeli pôvodne začínal s dokumentom, neskôr vymenil zaznamenávanie reality za výtvarnú fotografiu. Napriek tomu ostal verný istým princípom dokumentárnej tvorby – inšpiráciu stále nachádza v reálnom svete. Z neho vyberá situácie, kompozície a emócie, ktoré mu umožňujú vytvoriť vizuálne pôsobivý obraz interpretujúci jeho osobný postoj k životu. Nevyhýba sa ani čiastočnej inscenácii, tá je však vždy nenásilná. Výsledná fotografia nesmie pôsobiť umelo. Prioritnou je pre Kekeliho autentickosť. Každý jeho cyklus je odrazom toho, s čím sa každodenne musí konfrontovať. Vo svojej sérii Vizuálny knock-out (2008), sa pokúša „zložiť“ súpera – v tomto prípade diváka, vyhľadávaním výrazných motívov. Vyberá si na prvý pohľad banálne prvky a situácie (tanier, hracia podložka, chlapec maľujúci na plátno…). Ich abnormálnymi spojeniami, centrálnym komponovaním a dômyselnou prácou s prirodzeným svetlom im však dodáva jedinečný expresívny náboj. Každá fotografia je akoby odrazom rôznych Kekeliho výrazov – od takmer abstraktne pôsobiacich záberov, ktoré majú v prvom rade atakovať zrakové zmysly, cez fotografie pracujúce s drobným vtipom, až po akýsi estetizovaný dokument. /Michaela Paštéková/

Narodil sa v roku 1984 v Kežmarku. Študuje fotografiu na Katedre fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Žije a tvorí v Bratislave a v Kežmarku.

Lucia Stráňaiová vo svojej tvorbe najčastejšie zaostruje na medziľudské vzťahy. Usiluje sa nahliadnuť do ľudského vnútra a sprostredkovať túžbu, odcudzenie, napätie či rezignáciu. Abstraktné pocity následne zahaľuje do premyslených konceptov a dômyselných inštalácií. Fotografia totiž podľa nej musí komunikovať ako celok a všetkými svojimi vrstvami. Preto kladie dôraz nie len na uchopenie zvolenej témy, ale aj technologický postup či výsledné nainštalovanie. Jej séria Starí rodičia (2008) je mozaikou manželského vzťahu, správou o stave dlhoročného spolužitia. Autorka svojich starých rodičov zachytáva v mĺkvych dvojportrétoch, aj čiastočne štylizovaných pózach, avšak s dôrazom na zachovanie autentickosti situácie. Východiskom pri komponovaní záberov sa stalo telo s jeho stareckými stopami, jemnými gestami, drobnou mimikou tváre. Cez rovinu telesného divák odkrýva emocionálnu úroveň vzťahu – badateľné je tu isté prázdno, mĺkvosť, smutná opustenosť. Aj tam, kde vystupujú manželia v jednom priestore, každý je individualitou, počiatočné milenecké vzrušenie zostalo v minulosti. /Michaela Paštéková/

Narodila sa v roku 1987 v Bratislave. V roku 2010 absolvovala bakalárske štúdium na Katedre fotografie a nových médií VŠVU v Bratislave. V súčasnosti je študentkou magisterského štúdia na Akademie der Bildende künste vo Viedni.

V súčasnosti sa Juraj Fifik usiluje konštruovať svoje fotografie tak, aby upútali svojou špecifickou atmosférou. Znázorňuje úplne náhodné situácie, ktoré sa však prelínajú so zámerne inscenovanými a vopred premyslenými scénami. Zachytáva postavy pri rôznych všedných činnostiach a úkonoch, no rovnako tak pri absurdných a neobvyklých pózach, gestách, či postojoch, pričom nemožno prehliadnuť prepracovanosť jednotlivých kompozícií. Čo je však podstatné, aj keď je ľudská figúra dôležitou a neodmysliteľnou súčasťou každej snímky, hierarchicky je na tej istej úrovni ako ostatné zachytené objekty. Práve bežné a každodenné veci tu totiž nie sú len kompozičným doplnkom, či fádnym pozadím, ale v interakcii s postavou utvárajú celkovú náladu každej fotografie. Fifik sa teda vyhýba akémukoľvek portrétovaniu, alebo snahe o čo najlepšie vystihnutie charakteru, či vzhľadu nejakého konkrétneho človeka. (Mladí) ľudia sú na jeho vyobrazeniach rovnocennými jednotkami s ostanými predmetmi, alebo prostrediami, pričom ich používa len ako niečo zástupné, odkazujúce k iným významom a súvislostiam, než je samotná zachytená postava. /Jozef Kovalčik/

Juraj Fifik sa narodil v roku 1984 v Bratislave. V roku 2009 absolvoval bakalárske štúdium na Katedre fotografie a nových médií VŠVU v Bratislave. V súčasnosti je študentom magisterského štúdia na College of Communication v Londýne.