Výstava „Memory Lab - fotografia a metahistória“ (4. november - 23. december) v rámci Mesiaca fotografie 2014

Spoločný projekt Európskeho mesiaca fotografie

Fotografi: Henning Rogge /DE/, Attila Floszmann /HU/, Juraj Starovecký, Noro Knap, Tomáš Šoltýs, Sandra Vitaljic /SLO/, Tatyana Lecomte /FR/AT/

Kurátorky: Bohunka Koklesová, Michaela Bosáková

5. november - 23. december 2014, Galéria Francúzskeho inštitútu

Vernisáž : utorok 4. 11. o 16.30

 

 

Projekt Memory Lab je spoločným projektom kurátorov európskych mesiacov fotografie združených v organizácii EMOP (European Month of Photography). Počas posledných dvoch rokov prebiehali na spoločných stretnutiach rozsiahle diskusie o súčasnej fotografii, histórii, propagande a totalitných režimoch. Výsledkom tejto práce je široký výber autorov z jednotlivých účastníckych krajín, z nich sme pre bratislavskú výstavu vybrali tých, ktorí sa zameriavajú prostredníctvom krajiny na historické kontexty našich novodobých dejín. Podtitul výstavy pre Bratislavu je Fotografia a metahistória.

Henning Rogge: Kráter po bombe, 2013

 

Mnohé súčasné výtvarné projekty sa prostredníctvom historiografického obratu vracajú do minulosti, ale nie cez analytické skúmanie historických súvislostí a kontextov, ale skôr cez emocionálny modus postavený na spomienkach, romantizujúcom prežívaní časov minulých. Preto kardinálnym problémom takýchto projektov je vzťah medzi históriou a fikciou. Rekonštruované udalosti na fotografiách vytvárajú predpoklady pre vytváranie tzv. fiktívnych svetov (z teórie o tzv. možných svetoch), ktoré síce čerpajú podnety v minulosti, ale v konečnom dôsledku reprezentujú fikciu samotnú. Vzťah medzi históriou a fikciou je nesmierne komplikovaný a v oblasti teórie možných svetov sa uplatňujú najmä sémantické analýzy. V rámci týchto diskusií sa zavádza pojem „metahistória“ (Lubomír Doležel), ktorú možno chápať ako kultúrny jav dnešnej doby, a ktorá problematizuje vzťah histórie a fikcie.

Mnohé fotografické diela zoskupené v rámci projektu Memory Lab sú reflexiou minulosti, ale dnes rekonštruovanou či vizualizovanou. Je to istá paralela k tézam o tom, že história vzniká vždy odznova, je vždy nanovo prepisovaná, a že máme mnoho histórií (ako i koncov) viazaných na konkrétne dejiny, čas a miesto. Väčšina projektov sa viaže k traumatickým obdobiam našej novodobej histórie. Zrejme si nejeden autor kladie otázku, aký postoj k danej dobe zaujať. Ako môžeme byť s obrazmi minulosti, ktorá je mnohokrát taká problematická? Pritom z prác nezaznieva primárne hlas kritický, ale ani patetický, skôr je jeho súčasťou emocionálny či sentimentálny podtext. Akoby ani nebolo potrebné poznanie faktov a rozhodnutie o pravde či nepravde. Do popredia sa nám derú skôr postoje, ktoré sprostredkúvajú divákovi výrazný emocionálny, ale i dekadentný náboj, ktorý je samozrejme veľmi subjektívny, a preto neurčitý. Väčšina asi tuší, o čo ide na obraze, ale definitívne odsúdenie nejakej historickej udalosti nie je nutné. Okrem toho, my sa na dané obdobia pozeráme cez našu vlastnú skúsenosť z dnešnej doby. Je to akoby vyberanie istých momentov z minulosti, ktoré sú reaktualizované našimi problémami, neistotami a nestabilitou. Charakteristiky dnešnej doby vychádzajú nielen z ekonomickej a sociálnej nestability, z permanentnej krízy kapitalizmu, ale aj z našej nedôvery v politické reprezentácie, oslabenia demokracie, nárastu populizmu, demagógie a šovinizmu.

 Výber diel pre bratislavskú výstavu Memory Lab: Photography and Metahistory sa zameriava na krajinu, ktorá je schopná pomerne silným spôsobom zaznamenať atmosféru tej ktorej doby. Mnohé fotografie sú inscenované, resp. sa hlásia svojím charakterom k romantickým maľbám 19. storočia v kombinácii s politicko-historickými kontextami (Osz Gábor). Romantizujúce rozjímanie v krajine je v súčasnom umení prekryté problematickým postavením človeka v dnešnej spoločnosti (Tomáš Šoltýs, Juraj Starovecký). Pamäť miesta je zaznamenaná autormi v prostredí zásadných historických udalostí, pritom fotografia väčšmi reprezentuje akýsi navrstvený historický palimpsest, než vypreparovaný jednoznačný postoj (Sandra Vitaljič, Tatiana Lecomte, Rogge-Henning).

Bohunka Koklesová