Francúzske predstavenia na festivale Divadelná Nitra (24. ‑ 29. septembra 2015)

Medzinárodný festival Divadelná Nitra, ktorého už 24. ročník sa uskutoční v termíne od 24. do 29. septembra 2015 v Nitre, uvedie v rámci svojho hlavného programu výnimočne až dve francúzske predstavenia. 

Speváčka, tanečníčka a choreografka rwandského pôvodu Dorothée Munyanenza vo svojom predstavení Sobota s rozhlasom hovorí o nevysloviteľnom. Rozpráva príbeh svojej rodiny a svojho detstva, ktorý sa odohral v prostredí rwandskej tragédie z roku 1994, jednej z najhorších genocíd v dejinách ľudstva.

V predstavení Stále sa len prizeráme francúzskej choreografky chorvátskeho pôvodu Ivany Müller hrá hlavnú úlohu divák. Predstavenie prebieha formou čítanej skúšky, diváci dostanú do ruky scenáre a podľa inštrukcií v nich obsiahnutých ich čítajú. Vďaka situácii, v ktorej sa ocitnú, vytvoria na istý čas skutočnú hereckú komunitu, pripravujúcu komédiu zo života prizerajúcich sa.

Uvedenie oboch predstavení na festivale podporil Francúzsky inštitút v Paríži prostredníctom svojho programu TransARTE.

 

Compagnie Kadidi / Dorothée Munyaneza, Paríž, FRANCÚZSKO, www.anahi-spectaclevivant.fr
Sobota s rozhlasom

koncepcia, text, tanec a hlas: Dorothée Munyaneza

 

29. 9. 2015, 18.00 – 19.15, Divadlo Andreja Bagara v Nitre – Veľká sála, bez prestávky

jazyk: francúzsky, slovenské a anglické titulky

réžia a propagácia inscenácie: Emmanuel Magis, Anahi

vonkajší aspekt: Mathurin Bolze

svetelný dizajn: Christian Dubet

set design: Vincent Gadras

kostýmy: Tifenn Morvan

asistent réžie: Marion Piry

účinkujú: Mani Asumani Mungai (tanec), Alain Mahé (hudba a improvizácia), Dorothée Munyaneza

produkcia: Cie Kadidi
koprodukcia:
Théâtre de Nîmes – scène conventionnée pour la danse, Théâtre La Passerelle – scène nationale de Gap et des Alpes du Sud, Théâtre des Salins – scène nationale de Martigues, L’Onde – Théâtre Centre d’Art de Vélizy-Villacoublay, Pôle Sud – centre de développe­ment chorégraphie en préfiguration Strasbourg, Théâtre Jacques Prévert - Aulnay-sous-Bois, Le Parvis – scène nationale de Tarbes, Théâtre Garonne – Tou­louse, Réseau Open Latitudes 2 avec le soutien du Programme Culture Europe, Théâtre de Liège, Théâtre de la Ville – Paris, BIT Teatergarasjen – Bergen

S podporou Théâtre Le Monfort - Paris, la Friche Belle de Mai - Marseille, la DRAC PACA ministère de la Culture et de la Communication, la SACD musique de scène et de l’Association Beaumarchais, Arcadi Ile-de-France / dispositif d’accompagnements a ADAMI.

Mladí i starí si pospevujú pri obľúbenej rozhlasovej relácii. Je to symbol bezstarostnosti a šťastia z obyčajného života. Vlastne bol, kým v krajine nezavládla nenávisť a vraždenie. Francúzsko-britská speváčka a tanečníčka našla v sebe silu vyrozprávať príbeh svojej rodiny a svojho detstva, ktorý sa odohral v roku 1994 v Rwande. Silné emócie, originálne hudobné improvizácie a magický tanec.

O nevysloviteľnom treba hovoriť
Dá sa vôbec hovoriť o hrôze úteku z krajiny, v ktorej vás môžu zabiť? O nútenom opúšťaní milovaného mesta, v ktorom ste strávili detstvo? O strate najbližších, ktorých zavraždili pred vašimi očami?

Samedi détente bola kultovou rozhlasovou hudobnou reláciou, pri ktorej deti a mladí ľudia v Rwande každú sobotu tancovali, spievali a učili sa zahraničné songy. Bolo to synonymum radosti a pohody. A zrazu prišiel koniec. Nastala nenávisť, hlad, bolesť a dlhý pochod preč z krajiny, v ktorej jedni spoluobčania začali vyvražďovať druhých.

Dnes, o dvadsať rokov neskôr, francúzsko-britská speváčka, tanečníčka a choreografka rwandského pôvodu, Dorothée Munyaneza, našla v sebe silu a odvahu postaviť sa na javisko a vyrozprávať príbeh svojej rodiny. Originálnym spôsobom a jednoduchými divadelnými prostriedkami nám sprostredkúva hrozné skúsenosti, ktoré zažila ako dieťa, aby sa pokúsila prelomiť ticho, ktoré vo veľkej miere obklopuje jednu z najhorších genocíd v dejinách ľudstva. Jej vystúpenie je podporené zvukmi, ktoré naživo na scéne improvizuje francúzsky umelec Alain Mahé, a originálnym tancom černošského tanečníka Asumani Mungai, pôvodom z Kene. Rozhlasová sobota je jej prvá inscenácia ako režisérky, nenadväzuje na žiadnu divadelnú tradíciu, ale „napája sa na všetky hlasy, ktoré hovoria o podstatnom a vytrhávajú nás z pohodlnosti”.

 

 

 

Ivana Müller, Paríž, Francúzsko, www.ivanamuller.com

Stále sa len prizeráme

koncept a text: Ivana Müller

27. 9. 2015, 15.30 – 16.20 (pre anglicky hovoriacich divákov),17.30 – 18.20 a 20.00 – 20.50 (pre slovensky hovoriacich divákov), Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre – Sála, bez prestávky
jazyk: vytlačené scenáre v slovenskom a anglickom jazyku
 
koncept a text: Ivana Müller a spolupracovníci Andrea Bozic, David Weber-Krebs a Jonas Rutgeerts
svetelný dizajn a technická réžia: Martin Kaffarnik
produkcia: Gerco de Vroeg
manažment: Chloé Schmidt
 
We Are Still Watching was developed in 2012 as part of the Encounters Project, produced by Frascati and Alles voor de Kunsten (Amsterdam, NL), and I’M’Company (Paris, FR) and financially supported by Performing Arts Fund NL, the Amsterdam Fund for the Arts, and SNS Reaal Fund. With kind support of Het Veem theatre, Amsterdam (NL).

Zdieľať s ostatnými jeden priestor, podieľať sa na tvorbe spoločnej veci, žiť život iného. Máločo vystihuje tento stav lepšie, ako toto predstavenie. Jeho aktérmi ste totiž vy sami, jeho diváci. Originálny formát divadelnej performancie, ktorý prináša neočakávané situácie, zabáva svojím humorom a núti premýšľať. O tom, či sa v živote iba prizeráme alebo môžeme na svojom osude aj niečo zmeniť.

V hlavnej úlohe divák
Francúzska choreografka chorvátskeho pôvodu Ivana Müller vo svojich projektoch skúma hranice divadla, pričom experimentuje so situáciou performera a diváka. V tomto projekte sú diváci zároveň jedinými hercami. Predstavenie prebieha formou čítanej skúšky, diváci dostanú do ruky scenáre a podľa inštrukcií v nich obsiahnutých ich čítajú. Vďaka situácii, v ktorej sa ocitnú, vytvoria na istý čas skutočnú hereckú komunitu, pripravujúcu komédiu zo života prizerajúcich sa.

Veľmi vtipne napísaný scenár umožňuje nielen vyniknúť v roliach skutočným amatérom, ale tiež skúmať rôzne skupinové procesy – od rozhodovania až po zdieľanie emócií. V projekte nejde iba o to, stať sa na chvíľu hercom alebo o sondu do divadelného života. Nemenej zaujímavé je v dobe sprostredkovanej komunikácie sledovať spôsoby a našu schopnosť komunikácie, participácie a budovania komunity. Vďaka jednoduchej a hravej forme je tak zážitok z tohto divadla nečakaný a prináša celkom novú skúsenosť. Skúsenosť, ktorá je komplexná, pretože divadlo tu nanajvýš splýva zo životom a zároveň život dokonale zastiera. Príďte si do hľadiska pre cenu za najlepší kolektívny herecký výkon!

Ivana Müller (1972)
Choreografka, výtvarníčka a autorka textov sa pohybuje na hranici rôznych performatívnych žánrov – od inštalácií, cez textové diela, video-prednášky, audio-hry a webové prezentácie. Zaoberá sa témami tela a jeho reprezentácie, princípmi sebatvorby, miestami imaginárneho a imaginácie, autorstvom a vzťahmi medzi divákom a performerom. Po štúdiách v Chorvátsku a Holandsku sa usadila v Paríži. Jej práce sa objavili v programe mnohých divadiel a festivalov po celom svete.