Výstava „Rozopínanie tela“ Radostiny Doganovej (6.‑10. marca 2017, vernisáž: 8. marca o 18.00)

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a Mesiaca Frankofónie na Slovensku (marec 2017) Francúzsky inštitút na Slovensku a Bulharský kultúrny inštitút v Bratislave vás pozývajú do galérie Francúzskeho inštitútu na výstavu „Rozopínanie tela“ Radostiny Doganovej, bulharskej výtvarníčky žijúcej na Slovensku, inšpirovanú frankofónnou poéziou jej bulharskej poetky Aksinie Michailovej (Apollinairova cena za rok 2014, za zbierku poézie Ciel à perdre).

Na vernisáži výstavy, za účasti oboch bulharských umelkýň, sa zoznámime ako s obrazmi, tak i s poéziou, ktorá ich inšpirovala.

Podujatie je súčasťou programu týždňa „Laboratórium poézie“.

Hudobný sprievod: Suzanne van der Helm

Trvanie výstavy: 6. - 10. marec 2017

Miesto: Galéria Francúzskeho inštitútu, Sedlárska 7, Bratislava

Vernisáž: streda 8. marca 2017 o 18.00

Na stiahnutie: plagát | pozvánka

Zbierku poézie Aksinie Michailovej Ciel à perdre si bude možné zakúpiť na mieste v obmedzenom množstve. Platba možná len v hotovosti.

Výstava „Rozopínanie tela“

Výstava „Rozopínanie tela“ predstavuje tvorbu Radostiny Doganovej, ktorá vznikla počas posledných troch rokoch.

Dovoľte citovať slová kunsthistoričky Xénie Lettrichovej o tvorbe Radostiny Doganovej:

„Absolventka ateliéru maľby prof. Jána Bergera na VŠVU v Bratislave Radostina Doganová je dvojdomá výtvarníčka. Časťou svojej osobnosti doma v rodnom Bulharsku, druhou doma v Bratislave  a emocionalitou  nezávislou na hraniciach. V obidvoch krajinách je rovnomerne aktívna, zapája sa do výtvarného života a pravidelne vystavuje svoju aktuálnu tvorbu, vďaka čomu je i bratislavskému publiku dobre známa. 

Výstava predstavuje maliarsku tvorbu a kresby tušom Radostiny, ktoré sú inšpirované vynikajúcou súčasnou lyrickou poéziou Aksinie Michailovej. V jej veršoch Radostina nachádza rezonancie obdobných otázok a hľadané odpovede, aké si nastoľuje výtvarníčka sama. Preto neprekvapuje, že z toho vznikol spoločný projekt, kde sa stretávajú slovo a obraz, farby a poézia – stretávajú sa svety dvoch žien, dvoch umelkýň.“

Tento spoločný projekt ma svoju trojročnú predhistóriu. V decembri 2014 v Bratislave v užšom kruhu priateľov a kolegov počas jednodňového „Otvoreného ateliéru“ Radostina Doganová prezentovala prvé diela, inšpirované poéziou Aksinie. Neskôr v apríli 2015 predstavila výstavu v Ľubľane, a potom v októbri - v Sofii.

Príbeh dnešnej výstavy začal slovom. O svojom prvom zoznámení sa s poéziou Aksinie v roku 2014 Radostina hovorí: „prechádzala som cez zložité životné obdobie, trávila som každý deň v ateliéri a maľovala... vtedy náhodou som objavila báseň, na ktorú nikdy nezabudnem - „Genesis“. A zrazu som si uvedomila, že vo veršoch vidím obraz, ktorý práve maľujem. Ako keby maliarske dielo a báseň boli obsahovo spojené a dopĺňali sa navzájom. Čítala som ďalej a bola som presvedčená, že vo veršoch „vidím“ odraz namaľovaného ženského tela obrátene dole hlavou... Takto vznikol cyklus „Padajúci anjeli“ a neskôr aj kresby zo serie „Rozopínanie tela“.

Radostina Doganova

Kunsthistorička Xénia Lettrichová o obrazoch Radostiny Doganovej:

„Od pokojného, meditatívneho nastavenia reprezentovaného krajinárskou tvorbou na jej výstave v Bratislave v roku 2013, Radostina prešla cez dramatickejšie obdobie a  situácie, ktoré si vyžadovali vyrovnanie sa s nimi a zaujatie postoja.  I keď sa- podľa autorky - niektoré záležitosti obrátili dole hlavou, uvedomila si, že na svet a problémy sa dá pozerať aj z iného zorného uhla.  To prinieslo zmenu spôsobu  uvažovania  a prístupu k maľbe. V napätom období stretu vôle jedinca a očakávania okolia, pokojná krajina a prírodný lyrizmus  už nevyjadrovali jej životný pocit. Pri hľadaní odpovedí a vlastne už v zrelom veku , po prvý krát vo svojej tvorbe otáča pozornosť k sebe a vlastnej intímnej sfére. Pritom spontánne objavuje a odhaľuje svoju telesnosť, živelnosť a citové prehriatie.  

Vedome tlmí sebakontrolu  a vnútorným zrakom, akoby so zavretými očami, vníma svoje telo. To postupne stráca materiálnosť a jeho materiálnosť stráca význam.  Priestor zapĺňa abstraktná expresia a čistými farbami interpretovaná intenzita pocitu v symbolickej jednote, hlasný výdych, precítenie telesnosti, senzuality, sexuality a spaľujúcej energie. Emócia vyvierajúca v maliarskom geste, farebnej hmote, jej štruktúre a dynamickej kompozícii.

Dôležité je, že  nielen na maliarskom prejave , ale i osobnom postoji a nadobudnutej vyrovnanosti. Radostina dnes kráča za svojím presvedčením s novou istotou a - ako sama hovorí-  s menšou závislosťou na názoroch druhých. To jej pomáha, ľudsky i umelecky pri k sebe i okoliu poctivom formulovaní a vytyčovaní  tvorivej cesty.“

7.2.2017, Bratislava