„Pružnosť a pevnosť kocky“, výstava francúzsko-poľskej sochárky Bogumily Strojnej v rámci prehliadky Socha a objekt XXII. (29.6.‑29.7.2017)

Tvorba Bogumily Strojnej sa hlási k tradíciám konštruktivizmu a konkretizmu. Umelkyňa vychádza z jednoduchého a známeho tvaru akým je napr. kocka alebo štvorec a z tohto základu vytvára zaujímavé odvodeniny. Pomocou subtílnych úprav umelkyňa transformuje jednoduchú geometriu na výtvor plný poetiky.

Pri svojej tvorbe sa umelkyňa často pohráva s priestorovými dispozíciami miesta, kam svoje diela umiestňuje. Jednotlivé prvky vyhotovené v nízkom profile sú umiestňované v citlivom vzťahu k ostatným. Presnými odstupmi sa docieľuje koherentnosť medzi objektami zavesenými na stenách a tými, ktoré sa umiestňujú na zem. Bogumila Strojna vyzýva diváka, aby sa stal obyvateľom formy. Treba si pripomenúť, že základnou mierkou pre všetky tieto výtvory, je ľudské telo. V prvom rade telo umelca, no hneď potom telo diváka. Z pohybov sa vynorí zatiaľ neurčitý význam.

Jean Claude Le Gouic

 

Výstava „Pružnosť a pevnosť kocky“ francúzskej výtvarníčky Bogumily Strojnej vo Francúzskom inštitúte na Slovensku sa koná v rámci medzinárodnej prehliadky „Socha a objekt XXII“.

 

29. jún – 29. júl 2017, Galéria Francúzskeho inštitútu na Slovensku

Vernisáž: štvrtok 29. júna o 17.00

 

-----

Bogumila Strojná, metamorfovaná geometria

 

Či je to v oblasti sochárstva alebo maľby, tvorba tejto umelkyne sa hlási k tradíciám konštruktivizmu a konkretizmu. Umelkyňa vychádza z jednoduchého a známeho tvaru akým je napr. kocka alebo štvorec a z tohto základu vytvára zaujímavé odvodeniny. Už mnoho rokov Bogumila Strojná inovuje rozmnožovaním variácií týchto základných tvarov. Originalita tohto sochárskeho výskumu spočíva vo snahe urobiť viac pomocou mála. Zo znázornenia kocky ponecháva iba jej hrany, aby vzápätí odstránila i tie, ak nie sú nevyhnutné pre rozvinutie jej nového umeleckého výtvoru. Prítomnosť kocky v dielach je často minimálna, prezentuje sa len niekoľkými detailmi ako jedným alebo niekoľkými pravými uhlami, či niekoľkými rovnako dlhými hranami. Pomocou subtílnych úprav umelkyňa transformuje geometriu na výtvor plný poetiky. Zdržanlivé sochárske vyjadrovanie zjednodušuje vstup do predstavivosti pozorovateľa.

Sochárka sa zmocňuje tejto jednoduchej a každodennej formy, aby ju posunula niekam inam, ďalej. Aby sa mohla uskutočniť metamorfóza, je strata zdroja nevyhnutná. Reliéfy s redukovaným priestorovým rozmerom, ktoré Bogumila Stojná vytvára, dovoľujú odkryť hypotetickú stopu iného priestoru, v ktorom i malý rozmer môže naznačovať rozmer nekonečne veľký. Základný obraz kocky nie je vždy negovaný, niekedy naopak, ako napr. u Felicea Variniho, zjavuje sa v anamorfózach ako možné riešenie rébusu: presúvame sa dovtedy, kým nenájdeme uhol pohľadu, z ktorého spozorujeme hĺbku objektu. Toto konštruované umenie, perfektne premyslené i realizované, označuje vôľu nechať stretnúť sa svet práce, ktorý je takisto každodenným chlebíčkom umelca, a svet umenia, ktorý sa otvára nečakanému a poézii odchýlky.

Pri mnohých svojich inštaláciách sa Bogumila Strojná pohráva s priestorovými podmienkami výstavného priestoru aby doň lepšie integrovala objekty, ktoré tvorí. Diváka vyzýva, aby sa stal obyvateľom formy. Touto formou môže byť jednoduchý deformovaný štvorec, vytvorený len pomocou lepiacej pásky, ktorú aplikuje na dlážku či stenu. Ten istý účinok často docieľuje pomocou vopred skonštruovaných prvkov nízkeho reliéfu rozmiestnených v priestore vo voči sebe navzájom citlivých súvislostiach. Presnými odstupmi sa docieľuje koherentnosť medzi prvkami zavesenými na stenách a obrazcami narysovanými lepiacou páskou na zem. Materiálnosť práce dominuje, pre ego tvorcu nezostáva miesto. I ono je prítomné, ale nie je ho vidieť. Čo sa týka materiálov, umelkyňa niekedy využíva plastové rúry, vhodné pre svoju ohybnosť a živé farby. Inokedy pridáva jemné zafarbenie aby sa dvojznačnosti zvýraznili pomocou štruktúr. Jednou z transformácií, ktorá je jednoduchá ale napriek tomu veľmi dôležitá, je farbenie. Tieto výtvory prostredníctvom svojho dômyselného vyhotovenia a opracovania sú prejavom kultúry, často však sú však umiestňované do prírodného prostredia, v ktorom lepšie vynikne hra kontrastov. Pravidelne využívaná červená farba vynikne najlepšie na zelenej tráve. Bogumila Strojná kreslí v priestore pomocou pevnej linky z kovu alebo z dreva do zdanlivého prázdna, ktorý ju obkolesuje. Pracuje iba hranami avšak cíti priestor a premýšľa nad ním. Tieto obrazce vytvorené bez pevnej hmoty sa stávajú nasávačmi priestoru. Nejedná sa tu o princíp hromadenia, ale hru s odstupmi. Vzťahy medzi časťami nevyžadujú skladanie, jednota vzniká pomocou vytvárania napätí napätia medzi štruktúrami. Plnosť a prázdno sa živia jeden druhým. Toho snenie okolo kocky sa uskutočňuje v duchu ľahkosti. Ak základným princípom je kocka alebo štvorec, tieto jednoduché formy tu sú oslobodené od závislostí vzťahujúcich sa na ich úžitkovosť. Slobodná vôľa a výber autora sú tu na to, aby nás ohromili, aby nás uniesli do vesmíru, v ktorom poézia nahrádza poriadok.

Treba si pripomenúť, že základnou mierkou pre všetky tieto výtvory, je ľudské telo. V prvom rade telo umelca, no hneď potom telo diváka. Sú to ony ktoré definujú mierku. Vo viacerých autorkiných kreáciách rozkladajúcich sa na podlahe i na stenách si divák vstupujúci do vnútra diela vytvorí s dielom aktívny vzťah. V rámci svojej prechádzky sa stáva obyvateľom sochárskeho výtvoru. Každé jedno dielo od návštevníka požaduje aby svoj pohľad naň doslova konštruoval. Pozorovanie je dôležité, ale nedá sa z neho vyvodiť budúci zmysel. Náznaky pochopenia sa iba ponúkajú, nikdy sa nevnucujú. Je len na divákovi, aby sa mu zjavil, často len vďaka jeho pohybu v priestore, zatiaľ neurčitý význam. Aby sme diela dostatočne ocenili, jeden pohľad na ne nestačí. Aby bola radosť návštevníkov čo najväčšia, Bogumile Strojnej sa podarilo vniesť do pohľadu oneskorenie.

 

Jean Claude Le Gouic

 

 

Bogumila STROJNÁ

 

www.strojna.net

Bogumila Strojna je francúzsko-poľská umelkyňa, ktorá žije a pracuje vo Francúzsku. Už viacero rokov vystavuje v rámci prehliadky Salon de Réalités Nouvelles (Salón nových realít), je členkou výboru tejto prehliadky, ako i výboru k salónu pridruženej galérie Abstract Project. Umelkyňu reprezentuje galéria Victora Sfeza v Paríži. 

Jej diela figurujú vo viacerých súkromných zbierkach, napríklad v Múzeu Satorua Sata v Tome (Japonsko) či v zbierke CCNOA (Center for Contemporary Non-Objective Art v Belgicku). Vytvorila viacero monumentálnych diel pre verejné priestory (Matour, Altier) ako i projekty pre inštitúcie vo Francúzsku (1% artistique à La Courneuve).

Previdelne vystavuje vo Francúzsku (Galerie Victor Sfez, Galerie Olivier Nouvellet, ParisCONCRET, Abstract Project, Espace Christianne Peugeot, Hang Art),  ako i v zahraničí, najmä v Nemecku (Hamburg), v Holandsku (gallérie EM), v Austrálii (Factory 49, SNO, Articulate Project Space) a v Číne. Svoj zatiaľ posledný umelecký rezidenčný pobyt strávila v Conacul v Rumunsku v roku 2015.

 

SOCHA A OBJEKT XXII.