Výstava "100 X Z dejín francúzskej fotografie" (2. ‑ 30. novembra 2012)

Retrospektívna výstava mapujúca vývoj francúzskej fotografie od jej počiatkov až po súčasnosť prostredníctvom stovky fotografií.

Výstava sa koná v rámci 22. Mesiaca fotografie v Bratislave.
Termín: 2. 11. - 30. 11. 2012
Miesto: Dom umenia, Námestie SNP 12, Bratislava
Kurátor: Sophie Schmit
Partner: Francúzsky inštitút v Paríži

Viac na:

©Valérie Belin, Bez názvu, 2000

 

Kolektívna výstava s názvom 100 X Z DEJÍN FRANCÚZSKEJ FOTOGRAFIE rozpráva príbeh, ktorý sa oficiálne začal v Paríži a pokračuje dodnes. Prezentované práce boli vybrané z tisícov fotografií v Bibliothèque nationale de France, Museé d ́Orsay a Centre Pompidou, troch najdôležitejších verejných zbierkach na svete. Francúzske ministerstvo kultúry, Vysoká škola výtvarných umení v Paríži, Donácia Jacquesa Henriho Lartiguea, správa Brassaiovho majetku – Brassai Estate, súkromní zberatelia, fotografi, umelci alebo ich potomkovia nám pri tomto dobrodružstve dôverovali. Každú z týchto fotografií sprevádza text, vzťahujúci sa k histórii fotografie a fotografa, ktorá nám tiež rozpráva o Francúzsku, Francúzoch, a aj o Paríži. Výber jedinej fotografie každého umelca nám umožnil popri génioch ako Nicéphore Niépce, Adolphe Humbert de Molard, Charles Nègre, Gustave Le Gray, Eugène Cuvelier, bratia Bissonovci, Félix Nadar alebo Eugène Atget ukázať aj umelcov, ktorí sú príliš málo vystavovaní, ako Édouard Baldus, Charles Marville a Auguste Collard. Sú tu fotografie nielen anonymných amatérov, ale aj známych mien ako Jacques Henri Lartigue alebo Count Robert de Montesquiou.

Začiatkom 20. storočia piktorialisti, ako bol napríklad Constant Puyo, dúfali, že kompozíciou svojich diel a zrnitou štruktúrou pridanou počas tlače dosiahnu výsledok, ktorý sa podobá maľbe. Po chaose prvej svetovej vojny sa surrealisti hrali s technickými experimentami. Spolu s Man Rayom, Dorou Maar alebo Raoulom Ubacom sa fotografia už viac nepoužíva len ako „reprezentácia“, ale aj ako „účel“ tvorby. Avšak po roku 1930 sa humanistickí fotografi ako Brassai, André Kertész a Robert Doisneau vybrali hľadať poetický Paríž. S nárastom tlače sa Janine Niépce a Sabine Weiss stali foto-reportérkami pre politické a spoločenské periodiká. Fotografia je všadeprítomná v rámci časopisov a kníh. Plagáty pokrývajú steny. Vzniká viac a viac agentúr. Medzi zakladateľov agentúry Magnum v roku 1947 patrí Henri Cartier-Bresson naháňajúci „rozhodujúci moment“. Popri ňom Martine Franck alebo Raymond Depardon, fotograf, ktorý priamo kontroloval použitie svojich prác pre komerčné účely. V poslednej štvrtine 20. storočia už stačil iba krôčik k tomu, aby sa z fotografie stalo umenie. Spolu s Bernardom Fauconom, Patrickom Tosanim, Valérie Belinovou, Valérie Jouveovou alebo Frankom Perrinom sa fotografia stáva kreatívnym médiom využívaným konceptuálnymi umelcami. V ich popise spoločnosti ju transformujú pomocou použitia počítačovej technológie. Jean-Marc Bustamante ju premieňa na „maľby“ vo svojich inštaláciách. A čo sa týka Bertranda Laviera, on ani nie je fotograf.

Táto výstava si praje podčiarknuť neuveriteľnú vitalitu kreatívneho umenia, ktorá sa začala vo Francúzsku pred menej ako dvoma storočiami. Tiež nám chce všetkým umožniť rozpovedať naše vlastné príbehy. „Fotografia nemusí (nutne) povedať, čo už viac nie je, ale iba a určite to, čo bolo.“ Camera Lucida: Reflections on Photography, 1982.