Výstava "100 X France: Francúzska fotografia od zrodu po súčasnosť" pokračuje v Banskej Bystrici (17. január ‑ 24. február 2013)

FOTOGRAFICKÁ VÝSTAVA

Retrospektívna prehliadka ponúkajúca pohľad na francúzske fotografické kultúrne dedičstvo od začiatkov fotografie až po súčasnosť prostredníctvom stovky fotografií od slávnych autorov i anonymov pochádzajúcich z archívov Francúzskej národnej knižnice či Centra Pompidou bude po svojom úspešnom novembrovom uvedení v Bratislave predstavená i v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici.

Termín: 17. 1. - 24. 2. 2013
Miesto: Stredoslovenská galéria, Bethlenov dom, Dolná 8, Banská Bystrica
Kurátorka: Sophie Schmit

Organizátor

Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici

Spoluorganizátori

Francúzske veľvyslanectvo na Slovensku

 

Francúzska aliancia Banská Bystrica

Partneri

Stredoslovenská energetika

 

Francúzsky inštitút v Paríži

 

Kolektívna výstava s názvom 100 X Z DEJÍN FRANCÚZSKEJ FOTOGRAFIE 100 X FRANCE: FRANCÚZSKA FOTOGRAFIA OD ZRODU PO SÚČASNOSŤ rozpráva príbeh, ktorý sa oficiálne začal v Paríži a pokračuje dodnes. Prezentované práce boli vybrané z tisícov fotografií v Bibliothèque nationale de France, Museé d’Orsay a Centre Pompidou, troch najdôležitejších verejných zbierkach na svete. Francúzske ministerstvo kultúry, Vysoká škola výtvarných umení v Paríži, Donácia Jacquesa Henriho Lartiguea, správa Brassaiovho majetku – Brassai Estate, súkromní zberatelia, fotografi, umelci alebo ich potomkovia nám pri tomto dobrodružstve dôverovali. Každú z týchto fotografií sprevádza text, vzťahujúci sa k histórii fotografie a fotografa, ktorá nám tiež rozpráva o Francúzsku, Francúzoch, a aj o Paríži. Výber jedinej fotografie každého umelca nám umožnil popri génioch ako Nicéphore Niépce, Adolphe Humbert de Molard, Charles Nègre, Gustave Le Gray, Eugène Cuvelier, bratia Bissonovci, Félix Nadar alebo Eugène Atget ukázať aj umelcov, ktorí sú príliš málo vystavovaní, ako Édouard Baldus, Charles Marville a Auguste Collard. Sú tu fotografie nielen anonymných amatérov, ale aj známych mien ako Jacques Henri Lartigue alebo Count Robert de Montesquiou.

Začiatkom 20. storočia piktorialisti, ako bol napríklad Constant Puyo, dúfali, že kompozíciou svojich diel a zrnitou štruktúrou pridanou počas tlače dosiahnu výsledok, ktorý sa podobá maľbe. Po chaose prvej svetovej vojny sa surrealisti hrali s technickými experimentami. Spolu s Man Rayom, Dorou Maar alebo Raoulom Ubacom sa fotografia už viac nepoužíva len ako „reprezentácia“, ale aj ako „účel“ tvorby. Avšak po roku 1930 sa humanistickí fotografi ako Brassai, André Kertész a Robert Doisneau vybrali hľadať poetický Paríž. S nárastom tlače sa Janine Niépce a Sabine Weiss stali foto-reportérkami pre politické a spoločenské periodiká. Fotografia je všadeprítomná v rámci časopisov a kníh. Plagáty pokrývajú steny. Vzniká viac a viac agentúr. Medzi zakladateľov agentúry Magnum v roku 1947 patrí Henri Cartier-Bresson naháňajúci „rozhodujúci moment“. Popri ňom Martine Franck alebo Raymond Depardon, fotograf, ktorý priamo kontroloval použitie svojich prác pre komerčné účely. V poslednej štvrtine 20. storočia už stačil iba krôčik k tomu, aby sa z fotografie stalo umenie. Spolu s Bernardom Fauconom, Patrickom Tosanim, Valérie Belinovou, Valérie Jouveovou alebo Frankom Perrinom sa fotografia stáva kreatívnym médiom využívaným konceptuálnymi umelcami. V ich popise spoločnosti ju transformujú pomocou použitia počítačovej technológie. Jean-Marc Bustamante ju premieňa na „maľby“ vo svojich inštaláciách. A čo sa týka Bertranda Laviera, on ani nie je fotograf.

Táto výstava si praje podčiarknuť neuveriteľnú vitalitu kreatívneho umenia, ktorá sa začala vo Francúzsku pred menej ako dvoma storočiami. Tiež nám chce všetkým umožniť rozpovedať naše vlastné príbehy. „Fotografia nemusí (nutne) povedať, čo už viac nie je, ale iba a určite to, čo bolo.“ Camera Lucida: Reflections on Photography, 1982.

©Valérie Belin, Bez názvu, 2000