Vystavujúci autori

Juraj Čutek, Martin Gerboc, Nataša Floreanová, Vincent Hložník, Svetozár Ilavský, Jozef Jankovič, Martin Kellenberger, Vladimír Kompánek, Adriana Korkos, Milan Lukáč, Kristína Mésároš, Igor Mosný, Marek Ormandík, Juraj Oravec, Štefan Polák, Peter Pollág, Zuzana Rudavská, Natália Šimonová, Ján Vasilko, Ondrej Zimka, Milina Zimková

Kurátorka výstavy

Mária Horváthová

Slovo kurátorky

Paríž bol vzdialeným snom mojej generácie. Žiarivý, nedostupný, presiaknutý duchom Picassa, Chagalla, Miróa a všetkých tých, ktorí prišli odinakiaľ, aby ho pre seba objavili, ale zároveň zanechali v ňom svoju stopu.

Som veľmi rád, že sa nám v Spolku výtvarníkov Slovenska podarilo zmeniť tento sen na realitu v podobe Ateliéru slovenských umelcov v Cité internationale des arts a som rád, že pani Simone Brunau i pani Mária Horváthová budú tento sen naďalej spoločným úsilím napĺňať.

Vladimír Kompánek (2010)

Cité internationale des arts Paris – mesto umelcov v meste umenia – miesto, kde sa sústreďuje kreativita a talent a žiarivý bod, v ktorom sa pretínajú umelecké osudy, vznikajú projekty a rodia sa nové umelecké koncepty a diela.

Je to práve 26 rokov, keď v Cité internationale des arts v Paríži riaditeľka Nadácie Mikuláša Galandu Mária Horváthová a predseda Spolku výtvarníkov Slovenska Vladimír Kompánek podpísali s prezidentkou Cité pani Simone F. Brunau zmluvu o prevode jedného z dvestopäťdesiatich ateliérov, nachádzajúcich sa v Cité a do tohto, už slovenského ateliéru prišli prví slovenskí umelci.

Vo všeobecnej eufórii si vtedy málokto uvedomil, že to bola jedna z najlepších slovenských investícií do kultúry – investícia, čo sa neustále mnohonásobne vracia nielen v podobe umeleckých diel inšpirovaných tvorivou atmosférou tohto svetového umeleckého centra, ale predovšetkým v podobe jedinečných skúseností, ktoré tam umelci získali.

Samozrejme, nič z tohto by nikdy nevzniklo, nebyť výnimočného projektu, ktorý začiatkom šesťdesiatych rokov zrealizovala skupina nadšencov na čele s generálom Félixom Brunauom a jeho manželkou Simone Brunau. Myšlienka založiť mesto umenia nebola nová, oni však boli tými, ktorí ju prijali a nakoniec pôvodnú, zdanlivo utopistickú víziu premenili na skutočnosť. Ich pričinením a s podporou ministerstva kultúry, ministerstva zahraničných vecí, ako aj Akadémie výtvarných umení a mesta Paríž vyrástlo v priebehu rokov na brehu Seiny neďaleko Notre Dame skutočné mesto umenia, ktoré má dnes viac ako tristo ateliérov, kam prichádzajú umelci z celého sveta. Manželia Brunauovci temer polstoročie formovali jeho podobu i program. Napĺňajúc podstatu Malreauxových dekrétov rozvíjali kultúrnu spoluprácu s cieľom vrátiť svet umenia do Francúzska a jeho hlavného mesta.

Simone F. Brunau, rodená Menut, aktívna účastníčka francúzskeho odboja, sa už za svojho života stala legendou a významnou osobnosťou kultúrneho sveta a celý svoj život venovala propagácii umenia vo Francúzsku i v zahraničí. Svoju prácu brala ako záväzok a poslanie. André Malraux ju v roku 1959 vymenoval za generálnu tajomníčku Cité, v rokoch 1990 – 2007 bola prezidentkou a od roku 2007 až do svojej smrti v roku 2021 čestnou prezidentkou.

Cité des arts viedla prísne a zásadovo, pevnou rukou, ale vždy i s láskou a porozumením. Umelecký proces prirovnávala k tvrdej reholi, tvrdiac, že „Cité je akýmsi kláštorom, v ktorom umelci sídlia v skromných podmienkach, zriekajú sa bežných životných návykov na dosiahnutie výnimočných umeleckých cieľov.“ Jej práca bola široko uznávaná, viedla mesto umenia a zároveň precestovala celý svet s cieľom získať zahraničných autorov pre myšlienku tvorivej spolupráce v Cité. Za svoju lojalitu voči národu v časoch vojny, ale i za svoje výnimočné pracovné nasadenie i úspechy získala tie najvyššie ocenenia. Bola veliteľkou Čestnej légie, veľkou dôstojníčkou Národného rádu za zásluhy, Rytierom umenia a literatúry a držiteľkou mnohých ďalších francúzskych i zahraničných vyznamenaní. V roku 2016 získala spolu s Máriou Horváthovou Cenu Imra Weinera Kráľa za rozvoj francúzsko-slovenskej kultúrnej spolupráce.

Sme presvedčení, že k slovenským umelcom mala mimoriadne úprimný vzťah. Viackrát navštívila Slovensko, otvorila tu niekoľko výstav, pobudla v ateliéroch autorov a venovala veľa pozornosti i slovenským rezidentom v Cité a našim výstavám v Paríži. V septembri 2019 pri osobnom stretnutí v jej historickom apartmáne v bezprostrednej blízkosti Musée Picasso sa ešte s veľkým záujmom rozhovorila o mnohých osobnostiach slovenskej výtvarnej scény. Správa o jej odchode bola nečakaná a hlboko nás zasiahla. Cítili sme, že spolu s ňou odišla i časť našich zážitkov a spomienok.

Dnešná prezentácia vo Francúzskom inštitúte v Bratislave je poctou jej osobnosti i ideálom, ktoré celý život vyznávala. Vybrali sme preto diela tých autorov, ktorých poznala, a ktorí mali k nej blízky vzťah. Vincent Hložník, Vladimír Kompánek a Ondrej Zimka stáli pri zrode nášho ateliéru, Jozef Jankovič bol obyvateľom Cité ešte koncom šesťdesiatych rokov, Milan Lukáč ako študent parížskej Akadémie si získal jej celoživotnú priazeň a Zuzana Rudavská s Adrianou Korkos ako prvé prekročili v roku 1996 prah nášho ateliéru. Marek Ormandík, Štefan Polák, Igor Mosný, Juraj Oravec, Nataša Floreanová, Martin Kellenberger, Martin Gerboc, Milina Zimková i ďalší počas viacerých a opakovaných rezidenčných pobytov, niektorí dokonca aj so svojimi malými deťmi, ktoré s nimi v ateliéri žili, našli v osobe pani Brunau vždy vítanú oporu. Sveťo Ilavský, Peter Pollág, či Juraj Čutek ju privítali na vernisáži parížskeho projektu Métamorphosis v roku 2009. Sme presvedčení, že pečať jej osobnosti sa dotkla i tých, ktorí ju osobne nezažili, ako Ján Vasilko, Kristína Mesároš, či Natália Šimonová, pretože jej aura v Cité stále ešte rezonuje.

A čo znamenala Simone F. Brunau pre mňa? Výnimočný vzor rozhodnej, zodpovednej, dôslednej a mimoriadne dynamickej osobnosti, ktorá mala to šťastie, že jej práca bola zároveň i jej životnou vášňou a nesmiernym potešením.

Mária Horváthová, spoluzakladateľka a správkyňa  Slovenského ateliéru v Cité internationale des arts, Paríž