Koncert „Révolution!“ francúzskeho súboru Quatuor 1781 na Dňoch starej hudby 2021
Francúzsky súbor starej hudby Quatuor 1781 uzavrie festival Dni starej hudby 2021 koncertom tematicky venovanom práve sláčikovému kvartetu, žánru veľmi populárnemu v revolučných časoch konca 18. storočia vo Francúzsku. Program koncertu zložený zo skladieb trojice francúzskych skladateľov z tohto obdobia François-Joseph Gosseca, Henri-Joseph Rigela a Marie-Alexandre Guénina doplní Sláčikové kvarteto c mol op. 18, č. 4 Ludwiga van Beethovena, ktorému je tento ročník festivalu venovaný pri príležitosti 250. výročia jeho narodenia.
Pondelok 5. júla 2021 o 19.00
Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca v Bratislave
Révolution!
QUATUOR 1781
Guillaume Humbrecht – husle
Izleh Henry – husle
Satryo Aryobimo Yudomartono – viola
Jérôme Vidaller – violončelo
Program
François-Joseph Gossec (1734 – 1829)
Sláčikové kvarteto Es dur, op. 15 č. 2
Allegretto
Tempo di minuetto – graciozo
Henri-Joseph Rigel (1741 – 1799)
Sláčikové kvarteto e mol, op. 10 č. 5
Allegro
Adagio
Minuetto – lento
Marie-Alexandre Guénin (1744 – 1835)
Sláčikové kvarteto G dur, op. 7 č. 2
Allegro Nobile
Poco adagio cantabile
Presto
Ludwig van Beethoven (1770 – 1827)
Sláčikové kvarteto c mol, op. 18 č. 4
Allegro, ma non tanto
Scherzo. Andante scherzoso, quasi Allegretto
Menuetto. Allegretto
Allegro
Organizátorom festivalu Dni starej hudby je Hudobné centrum.
O programe
V roku 1789 boli v dôsledku francúzskej revolúcie rozpustené početné hudobné inštitúcie a mnohí kvalitní hudobníci, ktorí takto stratili prácu, našli útočisko v Corps de Musique (Hudobný súbor Národnej gardy). Tento vojenský orchester, poverený oživením veľkých slávností v čase revolúcie, bol zložený z hudobníkov-dychárov pochádzajúcich z rôznych armádnych plukov, nájdeme tu však aj Cherubiniho ako hráča na triangli a Rodolpha Kreutzera, slávneho huslistu, ktorému Beethoven venoval svoju slávnu sonátu; v súbore Národnej gardy pôsobil ako klarinetista. Corps de Musique sa postupne vyvíjal až do roku 1795, keď bolo na jeho pôde založené hudobné konzervatórium – Conservatoire de Musique de Paris, v ktorom sa Gossec, Kreutzer i Rigel stali profesormi. Ciele Konzervatória sú jasné: zastaviť hlavný vplyv cirkvi na hudobné vzdelávanie vo Francúzsku, pripraviť mladých hudobníkov s cieľom doplniť nimi rady orchestrálnych hráčov, podnietiť zahraničných hudobníkov k sympatiám voči novému režimu, a napokon zjednotiť hudobné vzdelávanie na celonárodnej úrovni. Za účelom dosiahnuť tieto ciele bol zostavený súhrn metód, ktorý bol distribuovaný do celého Francúzska. Metódy hry na husliach sú dielom troch veľkých huslistov a profesorov Konzervatória: Rodeho, Baillota a Kreutzera. Dočítame sa v ňom, že „kvarteto je kompozičný žáner, ktorého pôvabný dialóg pôsobí ako konverzácia priateľov o ich dojmoch, pocitoch, vzájomných vzťahoch; ich neraz rozdielne názory vytvárajú živú diskusiu, do ktorej každý vloží svoj spôsob vyjadrovania“.
Koncom 18. storočia je vlna tvorby sláčikových kvartet vskutku obrovská. Medzi rokmi 1770 a 1800 bolo v Paríži vydaných približne 2000 sláčikových kvartet. Nie menej než 200 skladateľov sa venovalo tejto práci, či už to boli rodení Francúzi alebo cudzinci, ktorí túžili vydať svoje diela v Paríži. To všetko je dôkazom intenzívneho pestovania komornej hudby v buržoáznych salónoch, v rodinnom či priateľskom kruhu. Aj keď boli Haydnove kvartetá v Paríži veľmi dobre známe, sotva ovplyvnili francúzsky štýl, ktorý naďalej zostáva mimoriadne osobitý. Poväčšine majú tieto kvartetá dve časti, niekedy aj tri, nikdy však nie viac, a najobľúbenejšími formami na ukončenie diela boli menuet a rondo. Konštantnou snahou je, aby štyri hlasy boli rozvíjané koncertantným spôsobom, aby z diela vytvorili skutočnú konverzáciu štyroch strán, medzi ktorými vládne trvalý súlad. Skladatelia tak často siahajú pri pomenovaní svojich diel po výrazoch ako „dialogické kvarteto“ alebo „koncertantné kvarteto“ v protiklade k „brilantným kvartetám“, ktoré boli v móde začiatkom 19. storočia a boli zamerané skôr na sólujúceho prvého huslistu so sprievodom sláčikového tria. Harmónie sú svetlé, priezračné, zdá sa, ako keby sa chceli vyhnúť utrpeniam a nepokojom doby. Rigelovo kvarteto – dielo Nemca, ktorý prijal francúzske občianstvo a bol profesorom klavírnej hry na Konzervatóriu – tvorí z tohto hľadiska výnimku svojou tóninou e mol, vášnivými akcentmi v časti Allegro, nežným a vzrušeným cantabile v časti Adagio a zásadným nepokojom vo finálnom menuete.
V roku 1789 mal Beethoven 19 rokov. Očarený liberálnymi myšlienkami revolúcie sa stretával so skupinami imigrovaných jakobínov. Vo svete prekypujúcom intelektom Beethovenova hudba najvýstižnejšie ilustruje emancipačné nadšenie doby. Jeho symfónie dosahujú dramatické a autobiografické rozmery, aké dovtedy nemali obdoby.
V tomto zmysle je Kvarteto op. 18 č. 4, komponované v roku 1800, dokonalou ilustráciou tejto energie, tejto explozívnej kreativity. Zo šiestich kvartet menovaného opusu je zároveň tým, ktorému sa dostalo najviac kritiky, tak nadšenej, ako aj škandalóznej.
Prvá časť Allegro ma non tanto svojou tóninou c mol, svojou témou s prudkými akcentmi, opakovanými násilnými akordmi, svojím širokým rozvedením, ohromuje poslucháča svojím dramatickým výrazom. Umierňuje ho druhá časť Andante scherzoso quasi Allegretto, ktorej základná myšlienka – tri opakované tóny – s humorom prekrýva celkovú výstavbu. Nasledujúca časť Menuetto už nemá nič z obvyklého galantného alebo spoločenského menuetu, kontrastné akcenty jej prepožičiavajú rebelský charakter. Napokon, záverečné rondo Allegretto ponúka priebeh s bezuzdnými akcentmi, podchvíľou „a la Hongroise“, pred vyústením do brilantnej cody, označenej ako prestissimo.
Guillaume Humbrecht