Narodila sa do umeleckej rodiny, jej otec bol mím, režisér a sochár a jej matka bola herečka. Herectvo začala študovať veľmi skoro. Na Národné vyššie konzervatórium dramatického umenia nastúpila hneď ako zmaturovala. Juliette na seba poprvýkrát upozornila vo filmoch Schôdzka (Rendez-vous), r. André Téchiné, a Zlá krv (Mauvais Sang), r. Léo Carax, ktoré jej oba vyniesli prvé nominácie na Cézara pre najlepšiu herečku.

90. roky minulého storočia boli pre Juliette Binoche veľmi úspešné. V roku 1993 získala Cézara pre najlepšiu herečku za Tri farby: modrá Krzysztofa Kieślowského, prvý film z triptychu modrá/biela/červená tohto režiséra. Taktiež získala Oskara pre herečku vo vedľajšej úlohe za film Anglický pacient Anthonyho Minghellu.

Odvtedy vedie úspešnú a bohatú kariéru účinkujúc v množstve filmov oceňovaných ako kritikou tak i divákmi. Žiari v romantických komédiách, v drámach i v trileroch, žiadna úloha jej nie je cudzia a i preto je jednou z najžiadanejších francúzskych herečiek súčasnosti.

Binoche v 3 dielach

Juliette dnes

Iba dvom herečkám sa podaril husársky kúsok získať cenu pre najlepšiu herečku na troch najväčších filmových festivaloch : Festival v Cannes, Berlinale, Benátsky filmový festival. Juliette bola prvá, ktorej sa to podarilo, predbehnúc tak Julianne Moore.

Je jednou z najoceňovanejších a na medzinárodnej scéne najviac aktívnych francúzskych herečiek. V angličtine hrá rovnako dobre ako vo francúzštine a v posledných rokoch jej meno žiari i z mnohých plagátov anglofónnych filmov: Sils Maria, Ghost in the shell, High life, Copie conforme…

Ako herečku uznávanú vo filmárskom prostredí ju často pozývajú do festivalových porôt. Na Berlinale 2019 bola predsedkyňou poroty.

*(C) Foto: Dick Thomas Johnson, Zdroj: wikimedia commons