Francúzsky jazyk mal vždy medzi jazykmi dôležité miesto. Najprv ako symbol kultúry a tvorivého ducha, potom ako prostriedok demokracie, humanizmu a kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.

Oslavovať Frankofóniu to je…

  • rozpoznať potenciál jazyka a kultúry schopných zjednotiť ľudí, vytvoriť priestor solidarity a vzájomného porozumenia
  • spoločne uvažovať o spoločnej budúcnosti
  • postaviť kultúru a jazyk na základ trvalého úsilia o mier a rozvoj
300 miliónov ľudí hovorí na celom svete po francúzsky
88 štátov a vlád súčasťou OIF
132 miliónov študentov francúzštiny na svete
5. svetový jazyk

Od zrodu frankofónnej spolupráce po súčasnosť

Na konci šesťdesiatych rokov chceli zakladatelia ústavnej Frankofónie, senegalský prezident Léopold Sédar Senghor, tuniský prezident Habib Bourguiba, nigerský prezident Hamani Diori i kambodžský princ Norodom Sihanouk, ustanoviť francúzsky jazyk ako jazyk solidarity a rozvoja, ktorý by zbližoval ľudí na celom svete.  

A presne v tom spočíval podpis Dohovoru o zriadení Agentúry pre kultúrnu a technickú spoluprácu (Agence de coopération culturelle et technique  – ACCT)  20. marca 1970 v nigerskom hlavnom meste Niamey, kde sa stretli predstavitelia 21 štátov a vlád. Vznikla tak nová medzivládna organizácia založená na zdielaní jedného spoločného jazyka – francúzštiny. Táto organizácia od svojich začiatkov bola zodpovedná za propagáciu a šírenie kultúr svojich členských krajín a za zintenzívnenie kultúrnej a technickej spolupráce medzi nimi.

Projekt Frankofónie sa  neustále vyvíjal od vzniku ACCT, z ktorej sa v roku 2005 stala Medzinárodná organizácia Frankofónie (OIF). Časom sa organizácia stala štruktúrovanejšou, zmodernizovala sa, obohatila sa o politické aktivity, spoluprácu a sieť partnerov. V súčasnosti je Medzinárodná organizácia Frankofónie kľúčovým a multilaterálnym partnerom, ako i modelom pre kultúrnu rozmanitosť.

Zdroje (texty, foto): UNESCO, OIF