Francúzsky jazyk mal vždy medzi jazykmi dôležité miesto. Najprv ako symbol kultúry a tvorivého ducha, potom ako prostriedok demokracie, humanizmu a kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.

Oslavovať Frankofóniu to je…

  • rozpoznať potenciál jazyka a kultúry schopných zjednotiť ľudí, vytvoriť priestor solidarity a vzájomného porozumenia
  • spoločne uvažovať o spoločnej budúcnosti
  • postaviť kultúru a jazyk na základ trvalého úsilia o mier a rozvoj
300 miliónov ľudí hovorí na celom svete po francúzsky
88 štátov a vlád súčasťou OIF
132 miliónov študentov francúzštiny na svete
5. svetový jazyk

Od zrodu frankofónnej spolupráce po súčasnosť

https://www.youtube.com/watch?v=UFrxqIqA6qI&feature=emb_title

Na konci šesťdesiatych rokov chceli zakladatelia ústavnej Frankofónie, senegalský prezident Léopold Sédar Senghor, tuniský prezident Habib Bourguiba, nigerský prezident Hamani Diori i kambodžský princ Norodom Sihanouk, ustanoviť francúzsky jazyk ako jazyk solidarity a rozvoja, ktorý by zbližoval ľudí na celom svete.  

A presne v tom spočíval podpis Dohovoru o zriadení Agentúry pre kultúrnu a technickú spoluprácu (Agence de coopération culturelle et technique  – ACCT)  20. marca 1970 v nigerskom hlavnom meste Niamey, kde sa stretli predstavitelia 21 štátov a vlád. Vznikla tak nová medzivládna organizácia založená na zdielaní jedného spoločného jazyka – francúzštiny. Táto organizácia od svojich začiatkov bola zodpovedná za propagáciu a šírenie kultúr svojich členských krajín a za zintenzívnenie kultúrnej a technickej spolupráce medzi nimi.

Projekt Frankofónie sa  neustále vyvíjal od vzniku ACCT, z ktorej sa v roku 2005 stala Medzinárodná organizácia Frankofónie (OIF). Časom sa organizácia stala štruktúrovanejšou, zmodernizovala sa, obohatila sa o politické aktivity, spoluprácu a sieť partnerov. V súčasnosti je Medzinárodná organizácia Frankofónie kľúčovým a multilaterálnym partnerom, ako i modelom pre kultúrnu rozmanitosť.

Zdroje (texty, foto): UNESCO, OIF