„57 dní v Paríži a potom…“ Ľuby Suchalovej Harichovej

57 dní v Paríži a potom – to nie je len veľmi zmysluplný názov tejto výstavy, ale i synonymum výnimočného osobného i umeleckého a tvorivého zážitku. Ľuba Suchalová Harichová bola vybratá z viacerých uchádzačov na študijný pobyt v Cité internationale des arts v Paríži a ako to dokazuje táto kolekcia prezentovaných diel, naozaj si v Paríži počas dvoch jarných mesiacov tohto roka vrchovato naplnila svoje sny i predstavy a načerpala inšpiráciu na novú tvorbu. Samotné Cité s viac ako 300 ateliérmi, v ktorých žijú umelci z celého sveta, ale i kultúrne prostredie a galérie štvrte Marais v srdci Paríža poskytujú každému umelcovi neuveriteľné tvorivé možnosti a inšpiráciu.

Mesto a jeho historická i moderná architektúra, neoceniteľné skvosty v múzeách a galériách, kúzlo Latinskej štvrte, ruch ulíc s kaviarňami a kioskmi, ale i elegantní Parížania, to všetko našlo svoju umeleckú reflexiu v Ľubiných denníkoch – maľovaných a kreslených skladačkách, ktoré komponuje do priestoru ako variabilný papierový objekt. V podobnom duchu vznikajú aj jej priestorové inštalácie, kde využíva prchavú poetiku i autenticitu rozmanitých, často i nájdených predmetov. Parížske reflexie nájdeme i v jej maliarskych solitéroch, kde svoje zážitky i dojmy pretavila do reálnych tvarov i abstraktných kompozícií s magickou farebnosťou.

Už predtým dokázala, že inšpirácia umením je jej neobyčajne blízka, keď práve pred rokom, tu, v Galérii Francúzskeho inštitútu, predstavila svoje čarovné a magické tapisérie, doslova „kreslené niťami“, ktoré boli poctou velikánovi moderny Marcovi Chagallovi. Dnes rozšírila tieto autorské citácie aj o zážitok z Giverny a z Monetovho diela. V jej komorných formátoch i rozmernejších solitéroch nachádzame sugestívne tváre, hlavy i torzá ľudských postáv, letiace vtáky i cválajúce tátoše, reflexie prírodných motívov, ale i imaginatívne záznamy éterických okamihov a fragmentov letiaceho času. Krehká línia kresby a farebný magický tvar, kontrast medzi reálnym a imaginatívnym, použitie písma, či iných letristických prvkov, to sú základné prvky, z ktorých dokáže autorka „vyskladať“ pôsobivú kompozíciu. Špeciálna technika arttexu jej dáva zaujímavé možnosti, ktoré naplno využíva.

No a, samozrejme, parížsky pobyt našiel naplnenie i v osobitej časti autorkinej tvorby, v jej smaltoch, ktorým sa venuje v ostatnom období. Na rozdiel od malieb a tapisérií sa tu viac ponára do sveta abstrakcie, stupňuje minimalizmus tvarov, redukuje farebnosť a využíva vizuálny efekt povrchových štruktúr a drobných plastických detailov na umocnenie tajomnej a metaforickej výrazovosti týchto diel.

Tohtoročný pobyt Ľuby Suchalovej Harichovej v Ateliéri Spolku výtvarníkov Slovenska v Cité internationale des arts dal jej tvorbe nové dimenzie. Sme radi, že diela z tohtoročného pobytu môžeme prezentovať v Galérii Francúzskeho inštitútu, a tak nadviazať na dlhoročnú spoluprácu a upevňovanie slovensko-francúzskych vzťahov.

Mária Horváthová, kurátorka výstavy

Ľuba Suchalová Harichová

Narodila sa v Liptovskom Mikuláši a vyrastala v Bratislave v umeleckej rodine. V rokoch 1978 – 1982 študovala na Katedre estetiky a dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr pokračovala v súkromnom štúdiu maľby, ilustrácie a keramiky.

Žije v Bratislave a od počiatku sa venuje voľnej tvorbe, najmä ilustráciám detských kníh a učebníc. Doteraz jej vyšlo 64 knižných titulov a niektoré detské príbehy i sama napísala.

Paralelne sa však už dve desaťročia venuje textilnej tvorbe v ateliéri KTV ARTTEX a od roku 2012 vedie ateliér Klubu textilných výtvarníkov ARTTEX. Je autorkou nespočetných komorných i rozmerných tapisérií v technike arttex a svoju škálu výtvarných techník obohatila aj o smalty, ktoré realizuje v smaltovni vo Frýdlante i vo Frýdku-Místku, a od roku 2017 aj v ZUŠ Šaľa.

Svoje diela predstavila na mnohých výstavách a za svoju tvorbu získala početné ocenenia: Cenu vydavateľstva SMENA (1986), Cenu vydavateľstva SPN za najkrajšiu knihu (1989), Premio Internazionale LA TAVOLOZZA v Porto Sant ´Elpidio (2009 a 2012), Cenu za najkrajšiu učebnicu Slovenska (2010). Od roku 2016 každoročne organizuje v neogotickom kaštieli v Galante „Projekt TAPI pre Galantu“. V marci 2026 získala možnosť realizovať dvojmesačný študijný pobyt v Ateliéri Spolku výtvarníkov Slovenska v Cité internationale des arts v Paríži.

30 rokov Ateliéru Spolku výtvarníkov Slovenska

V roku 1995 Mária Horváthová objavila Cité Internationale des arts v Paríži a spoznala pani Simone F. Brunau, jeho charizmatickú generálnu riaditeľku. S Pascalom Bonafoux, generálnym sekretárom Cité v tom čase realizovala v Paríži výstavu „Repères slovaques“. Tieto osobností ovplyvnili jej víziu slovenského ateliéru, ktorý by slúžil všetkým slovenským umelcom. I keď skoro všetci, ktorých doma oslovila, boli skeptickí, ako riaditeľka Nadácie Mikuláša Galandu (1995 – 1997) pre túto víziu získala sochára Vladimíra Kompánka a v priebehu jedného roka sa ich spoločná predstava zmenila na realitu. V roku 1996 ateliér Spolku výtvarníkov Slovenska v Cité internationale des arts prijal prvých rezidentov. Odvtedy je Mária Horváthová jeho kurátorkou a naďalej pokračuje vo svojej práci zameranej na propagáciu slovenských umelcov vo Francúzsku. Pri príležitosti 20. výročia vzniku ateliéru spoločne s Mme Brunau získala Cenu Imra Weinera Kráľa, udelenú v roku 2016 Spolkom priateľov Imra Weinera-Kráľa a Francúzskym inštitútom na Slovensku, za rozvoj francúzsko-slovenskej kultúrnej spolupráce.

Výstava od 1. do 19. septembra 2026
Galéria Francúzskeho inštitútu na Slovensku
Sedlárska 7, Bratislava
Vstup voľný

Vernisáž výstavy: na pozvánku