Pri príležitosti 4. výročia ruskej invázie na Ukrajinu predstavuje Francúzsky inštitút na Slovensku a Francúzska ambasáda na Slovensku fotografickú výstavu „Pohľad na Ukrajinu“ – Zlomený príbeh nezávislosti Ukrajiny, od ukrajinského fotografa Oleksandra Glyadyelova, ktorá mapuje dejiny Ukrajiny od jej nezávislosti v roku 1991 až po súčasnosť a vyjadruje podporu Francúzska ukrajinskému ľudu.

Výstava je súčasťou programu Cesta na Ukrajinu – Sezóna Ukrajiny vo Francúzsku, ktoré organizuje Francúzsky inštitút v Paríži a Ukrajinský inštitút v období od decembra 2025 do marca 2026, sa koná po celom Francúzsku a jeho program podčiarkuje ukrajinský jazyk a kultúru ako priestor odporu, dialógu a angažovanosti.

Výstava, vychádzajúca z retrospektívy venovanej Oleksandrovi Glyadyelovovi v septembri 2025 v Kyjeve, ponúka citlivý pohľad na históriu Ukrajiny od získania nezávislosti v roku 1991 až po súčasnú vojnu. Históriu poznačili opakované mobilizácie a skúšky, formujúce ukrajinskú spoločnosť, a boli to najmä ženy, muži a rodiny, ktoré čelili výzve brániť svoje územie, jazyk a kultúru. Tvárou v tvár vojne sa ukrajinské obyvateľstvo ukazuje ako odolné, solidárne a hlboko humánne.

Tento príbeh zachytáva pohľad ukrajinského fotografa Oleksandra Glyadyelova, významnej osobnosti súčasnej dokumentárnej fotografie. Už viac ako tridsaťpäť rokov jeho dielo sprevádza zásadné zlomy postsovietskej a ukrajinskej histórie, od rozpadu Sovietskeho zväzu až po súčasné konflikty. Ľudským prístupom a náročným využitím čiernobielej fotografie zachytáva ľudskú hĺbku udalostí, nádeje, sklamania a vytrvalosť života tvárou v tvár násiliu.

Zobrazuje dlhodobé úsilie ukrajinského národa o nezávislosť, slobodu a suverenitu. V súlade s duchom obdobia Cesta na Ukrajinu je výstava „Pohľad na Ukrajinu“ výzvou k uvedomelej a trvalej solidarite so spoločnosťou, ktorá aj napriek ťažkostiam naďalej tvorí, odoláva a potvrdzuje svoju identitu.

O autorovi – Oleksandr Glyadyelov

Už 35 rokov využíva Oleksandr Glyadyelov fotografiu ako prostriedok na zachytenie spoločenských, humanitárnych a politických otrasov, ktorými prechádza Ukrajina. Významné miesto v jeho tvorbe, zastáva vojna. Od roku 1997 spolupracuje s organizáciou Lekári bez hraníc, pre ktorú dokumentuje humanitárne misie po celom svete. Intenzívne sa venoval aj konfliktom postsovietskeho priestoru – vojne v Podnestersku (1990), vojne v Čečensku či konfliktu v Karabachu.

Jeho snímky pravidelne využívajú medzinárodné organizácie ako Lekári bez hraníc, Human Rights Watch, The Global Fund, UNAIDS a UNICEF. Za retrospektívnu výstavu „Carrousel“, venovanú humanitárnym krízam na Ukrajine, získal medzinárodnú cenu Hasselblad aj Ševčenkovu cenu 2020 – najvyššie ukrajinské umelecké ocenenie.

Jeho umelecká dráha sa začala v období rozpadu Sovietskeho zväzu a zrodu nezávislej Ukrajiny. Od roku 2014 systematicky dokumentuje vojnu vo svojej krajine. Zachytáva nielen kľúčové historické momenty, ale aj atmosféru spoločnosti – nádeje, odhodlanie i sklamania sprevádzajúce zápas o slobodu a následný ozbrojený konflikt.

Od februára 2022 mapuje rozsiahlu ruskú inváziu: zaznamenal tragické udalosti prvých týždňov v Kyjevskej oblasti (Buča, Irpiň, Borodianka), neskôr pôsobil na východe a juhu Ukrajiny, kde dokumentoval boje vedúce k úspešným protiofenzívam pri Charkove a Chersone. Dva týždne strávil priamo na frontovej línii počas neúspešnej protiofenzívy v Záporožskej oblasti v lete 2023. V roku 2024 sa vrátil do Donbasu, aby zaznamenal rozsah vojnových škôd, a opakovane dokumentoval následky ruských útokov na energetickú infraštruktúru v Kyjeve. V roku 2025 sprevádzal špeciálne jednotky pôsobiace na Hadom ostrove v Odeskej oblasti. Vďaka dlhodobej prítomnosti v teréne priniesol detailné svedectvo o vojne naprieč väčšinou regiónov východnej a južnej Ukrajiny.

Citlivý a vnímavý pohľad Oleksandra Glyadyelova posúva jeho fotografickú tvorbu za hranice jednoduchej dokumentácie udalostí; jeho umenie je naplnené ľudskosťou a súcitom. Aj v tých najťažších podmienkach si dokáže vytvoriť intimitu so svojím objektom, pričom pracuje veľmi minimalisticky – od svojich prvých záberov fotografuje čiernobielo na klasický fotoaparát Leica.