Priame spoje

Prečo priame spoje?

Hlavne preto, že každý deň prinášajú iné obrazy a príbehy a okrem toho sú to aj odchýlky a nepresnosti, ktoré obsahuje zrejme každý priamy spoj a tie sú možno ešte zaujímavejšie než pôvodná téma.

Teória vedľajších produktov funguje…

Pre mňa sú to moje trasy po meste, neopakovateľné ranné svetlo, schody a podzemná pasáž na konci našej Kozej ulice, ktorá síce nevedie do stanice rýchlodráhy, ako by sa mohlo zdať, ale vznikajú v nej rovnako bizarné situácie ako v podzemnom labyrinte metra, povedzme pri Châtelet – Les Halles…

Zaujímajú ma paralely medzi mestami. Ich veľkosť je často neporovnateľná, ale aj tak majú podobné problémy, s ktorými sa musia vysporiadať. Sú to nábrežné promenády, ktoré ohlušuje intenzívna doprava, alebo sú to aj mosty, ktoré spájajú, ale paradoxne aj rozdeľujú, keď ich vyústenie na brehu rieky nekompromisne pretína mestské štvrte.

Na niektoré miesta sa vraciam a kreslím si, alebo fotografujem ich zmeny. Dívam sa na bývalé predmestia rýchlo sa meniace na husté kompaktné mesto. Pozorujem opakovane aj viaceré územia v centre, ktoré vyzerajú prekvapivo skôr ako periféria. Mesto sa rýchlo mení. Pripomínajú mi to bratislavské fotografie spravené len pred pár rokmi, a takisto zábery z niektorých miest v Paríži a vo Versailles, kam som sa občas vracal v období pred pandémiou, keď sa ešte dalo… Stojí za to pozrieť sa na mestský priestor s odstupom času, zachytiť si jeho zmeny a mierku vo vzťahu k človeku, ktorý sa v ňom môže cítiť stratený.

Mesto nás presahuje a vznikajú v ňom situácie, ktoré sú len ťažko pochopiteľné.  Je to zle, alebo dobre? Občas je treba vystúpiť z priamej linky a chvíľu len stáť a dívať sa. Vtedy sa dá lepšie zaostriť a objaviť drobné veci a priestory, ktoré sme predtým nezbadali. V tých veciach môžeme nájsť aj pár drobných odpovedí...

Séria vystavených obrázkov je reflexiou mestských priestorov z pohľadu architekta. Sú to súkromné priame spoje, ktoré vedú cez objektív…

Michal Bogár

Slovo o autorovi

Architekt a urbanista Michal Bogár (Bratislava, 1960) je absolventom Fakulty architektúry STU v Bratislave (1984). Vo svojich aktuálnych projektoch sa sústreďuje predovšetkým na revitalizáciu verejných priestorov a na prestavbu predmestských území v rôznych mierkach. Súčasťou jeho tvorivej metódy je fotografovanie a kresba, pričom sa koncentruje na témy mestského prostredia a na jeho príbehy… Je spoluzakladateľom ateliéru Bogár Králik Urban (BKU), kde pôsobil v rokoch 1990-2017. Od roku 2018 má vlastný ateliér BOGÁR ARCHITEKTI spoločne s architektkou Máriou Bogárovou. So svojím ateliérom sa zúčastnil viacerých medzinárodných súťaží, z ktorých možno spomenúť Jorn Utzon Memorial v Sydney (2019), Artcampus VŠVU v Bratislave (2019), slovenskú expozíciu pre Bienále architektúry v Benátkach (2019), polyfunkčné centrum Miloslavov (1. cena, spolu s ER ateliérom, 2020). Samostatne, alebo so svojimi kolegami vypracoval doteraz viac ako 50 súťažných návrhov, z ktorých viaceré boli ocenené a postavené. Spomedzi zrealizovaných diel možno spomenúť napríklad Veľvyslanectva SR vo Washingtone, D.C. (1. cena – Bogár, Fischer, Králik, Lizon, Urban, 2001). Michal Bogár sa podieľal aj na viacerých interiérových úpravách Francúzskeho inštitútu v priestoroch Kutscherfeldovho paláca v Bratislave, pre ktorý spracoval (spolu s BKU) niekoľko architektonických štúdií a projektov… V súčasnosti pôsobí ako výskumný pracovník a pedagóg na Fakulte architektúry a dizajnu a na SvF STU, kde sa aktuálne venuje téme revitalizácie architektonického dedičstva 20. storočia. V spolupráci s pedagógmi a študentmi zo školy architektúry ENSA Versailles rieši zároveň zadania z metropolitných a cezhraničných území. Michal Bogár je spoluautorom viacerých kníh. Medzi inými je to publikácia Vojnová Bratislava 1939-1945 (Marenčin PT, 2019), alebo kniha Bratislava Metropolis (SAS, 2014), na príprave ktorej spolupracoval v rokoch 2011-2014 s parížskou kanceláriou Dominique Perrault Architecture, kde bol (s ateliérom BKU) v polohe spoluautora a editora publikácie.

Témy, ktorým sa venuje Michal Bogár vo svojej odbornej praxi, prepojili sa už viackrát s aktivitami Francúzskeho inštitútu na Slovensku. V priebehu uplynulých rokov inicioval, alebo spoluorganizoval francúzsko-slovenskú spoluprácu v oblasti architektúry a urbanizmu a takisto sa zúčastňoval na viacerých spoločných projektoch, ktorých partnerom bol aj Francúzsky inštitút. Medzi inými to bola spolupráca s francúzskym choreografom Brunom Gentym na tanečnom predstavení Piate ročné obdobie (1991), na ktorom sa podieľal Michal Bogár (spolu s BKU) pri tvorbe libreta aj scénografie. Neskôr to bola príprava série prednášok francúzskych architektov v Bratislave a Košiciach, medzi ktorými boli Bernard Reichen, Dominique Perrault, Anne-Francoise Jumeau, a i., a zároveň možno uviesť dlhoročnú spoluprácu s organizáciou Europan France , alebo prípravu už spomínanej publikácie Bratislava Metropolis…. V uvedenom kontexte sa nám javí prirodzené, že svoju aktuálnu výstavu predstavuje Michal Bogár práve v galérii Francúzskeho inštitútu na Slovensku.

Virtuálna prehliadka

Ohlasy v médiách

RTVS natočila z výstavy reportáž, ktorú odvysielala 10. apríla 2021 v relácii KULTÚRA.SK. Samotná reportáž je tretia zo štyroch, začína v čase 11:55 a trvá do 17:00. Link na reláciu v archíve:

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14625/266785#1022