Výstava „Skupina A-R a Rudolf Fila pre Etienna Cornevina“

Etienne Cornevin

„Umenie považujem za prejav ľudského ducha a zaujíma ma, len pokiaľ takým prejavom je,“ s obľubou hovoril Etienne Cornevin. Keď v roku 1976 tento absolvent  filozofie na Sorbonne prišiel v rámci náhradnej vojenskej služby na dva roky ako lektor francúzštiny na Slovensko, netušil, že takéto umenie nájde práve tu. Presnejšie, na tunajšej alternatívnej výtvarnej scéne, s ktorou sa veľmi rýchlo skontaktoval. Pravidelne zásoboval umelcov nedostupnými zahraničnými knihami, katalógmi, diapozitívmi či filmami o výtvarnom umení, podieľal sa na prípravách neoficiálnych výstav, písal texty do katalógov či vernisážové prejavy.

Najviac ho nadchol Rudolf Fila, hovoril, že u neho mal druhú vysokú školu. Okrem iného mal výrazný vplyv na vznik a existenciu Skupiny A – R a veľmi rýchlo sa zorientoval aj na českej neoficiálnej scéne.

A tak v Československu zostal ešte ďalších desať rokov. „Jednoznačným dôvodom bolo umenie,“ rád priznával. „Mal som pocit, že najpôvodnejšie a najhĺbavejšie umenie vo svete sa rodí práve v Československu a nie vo Francúzsku, v Nemecku či USA.“

Preto ani neprekvapuje, že sa témou Cornevinovej habilitačnej práce v roku 1989 v Paríži stali osobnosti a estetika súčasného českého a slovenského umenia. Po páde režimu v Československu pokračoval aj v nových podmienkach v propagácii slovenských i českých výtvarníkov. Na začiatku 90. rokov pripravil v Paríži veľkú výstavu s názvom 40 českých a slovenských umelcov 1960 – 1990, no zažil sklamanie z malého záujmu návštevníkov. Nenechal sa však odradiť a naďalej organizoval výstavy vo Francúzsku, v Nemecku, Česku a na Slovensku.

Etienne Cornevin zomrel 2. mája 2016 vo veku nedožitých 66 rokov. Ako povedal Daniel Fischer, Cornevinov prínos – ako človeka zvonku – pre slovenské umenie svojou šírkou záberu, neúnavnou propagáciou, umiestňovaním do kontextu so svetovou scénou a hĺbkou erudície nemá obdobu.

Skupina A-R

Milan Bočkay, Klára Bočkayová, Vladimír Kordoš, Otis Laubert, Marian Meško, Igor Minárik, Marian Mudroch.

Do roku 2007 boli členmi skupiny A-R i Ladislav Čarný, Daniel Fischer a Monogramista T.D.

Príbeh Skupiny A-R sa začal písať dávno pred jej vznikom, v šesťdesiatych rokoch minulého storočia na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Na veľmi dobrej, inšpiratívnej škole s kvalitným pedagogickým zázemím, v tej dobe jeden z mála ostrovov slobodného, výsostne tvorivého prostredia. V bývalom režime, ktorý všetko dirigoval a dozoroval, niečo nevídané. Študovali tam celé generácie mladých, zanietených a talentovaných budúcich adeptov umenia. Medzi inými Vladimír Kordoš, Milan Bočkay, Marian Meško, Otis Laubert, Marian Mudroch, z mladších spolužiakov Klára Bočkayová, Dezider Tóth a Igor Minárik. Mali sme skvelých pedagógov, Rudolfa Filu a Stefana Schwartza, v nich sme našli duchovných otcov našej budúcej, často neľahkej cesty umením. Neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave nás svojou tvorbou oslovili dvaja mladší spolužiaci, Ladislav Čarný a Daniel Fischer, a po jej absolvovaní sa k nám celkom prirodzene pripojili, Spájal nás kamarátsky, kolegiálny vzťah, aký vládol medzi študentmi v školských ateliéroch v „zlatých šesťdesiatych“. Vtedy sme zažili a naplno vychutnávali obdobie absolútnej tvorivej slobody, opojný, sladký čas voľnosti Vytriezvenie však prišlo náhle a nečakane po okupácii v roku šesťdesiatosem. Začala sa dvadsaťročná doba temna a režim normalizácie nadobudol kontúry totalitného systému. Bol to riadny spoločenský zvrat, vo všetkých sférach života, keď sa slová sloboda a ľudské a občianske práva a volanie po ich uplatňovaní stávali doslova trestným činom.

V tej dobe sa vzájomná tvorivá spriaznenosť skupiny spolužiakov a kamarátov ešte viac prehĺbila. Názormi na spoločenskú situáciu, na stav umenia a kultúry sme boli na jednej lodi. Zo zväzových výtvarných štruktúr nás vyhodili a my sme nemali vôbec chuť zúčastňovať sa na oficiálnych, režimom podporovaných výstavách. Svoje práce sme však nenechali ležať založené v ateliéroch. Postupne sme začali svoju tvorbu konfrontovať na neoficiálnych výstavách, slobodne a nezávisle, bez cenzúry. Pomocnú ruku nám podali rôzne vedecko – výskumné ústavy, obvodné kultúrne strediská, usporiadali sme množstvo bytových výstav a diskusných večerov. Bolo ich dosť, ale prinášali aj veľké riziko odhalenia. Netrvalo dlho a tieto aktivity nemohli ujsť pozornosti Štátnej bezpečnosti, začali sa vyšetrovania, vyhrážky a zastrašovania. Aby sme odolali nátlaku a represiám štátnych inštitúcií postupne sme preniesli naše nezávislé aktivity začiatkom osemdesiatych rokov do Čiech a na Moravu. 

Vtedy koncom sedemdesiatych rokov prišiel z Francúzska do Československa ako lektor francúzskeho jazyka mladý filozof Etienne Cornevin. Po dvojročnom pedagogickom pobyte na prešovskej univerzite začal učiť francúzštinu v Bratislave, kde sa mu stalo osudovým stretnutie a zoznámenie so slovenskou neoficiálnou kultúrnou scénou. Vzájomné porozumenie nastalo okamžite. Odvtedy nás s Etiennom spájalo profesné a názorové príbuzenstvo, najmä pokiaľ išlo o odpovede nezávislého umenia na normalizačné praktiky totalitného režimu. Stal sa z neho francúzsky kultúrny veľvyslanec, ktorý po celý čas podporoval a propagoval naše nezávislé umenie a kultúru. Robil to aj v čase, keď už žil vo svojej domovine vo Francúzsku. Naše vzájomné priateľstvo sa prehlbovalo a vyvrcholilo už v nových spoločenských pomeroch v deväťdesiatom prvom roku výstavou v bratislavskom Dome umenia, a o pár mesiacov neskôr v Mestskom múzeu v Ulme. Etienne pre obe výstavy skoncipoval do sprievodných katalógov texty o každom z vystavujúcich autorov. Boli to prvé ucelené prehliadky tvorby novovzniknutej Skupiny A-R, a na ich realizácii mal Etienne nemalú zásluhu. Ani po návate do Francúzska Etienne s nami kontakty neprerušil, často na krátky čas, niekedy aj viackrát za rok prichádzal na Slovensko medzi svojich starých priateľov. Niektorým pripravil a otvoril prezentáciu ich tvorby vo Francúzsku v galérii v Chateauroux, Rudolfovi Filovi, Ladislavovi Čarnému, Danielovi Fischerovi, Otisovi Laubertovi a Igorovi Minárikovi. Za jeho nespochybniteľné zásluhy pri stavaní mostov konfrontujúcich slovenské a české umenie so slobodným svetom, hlavne v minulom režime, mu Skupina A-R udelila v roku 2009 svoju výročnú cenu Christmas.

Jeho prínos pre slovenské a české umenie a kultúru je neoceniteľný. Nech je prezentácia prác jeho priateľov vo Francúzskom inštitúte v Bratislave aspoň čiastočným splatením nášho dlhu Etiennovi Cornevinovi, veľkému ctiteľovi, znalcovi a podporovateľovi českého a slovenského nezávislého umenia.

Marian Meško

Ako vznikol názov Skupiny A-R?

Koncom roku 1991 sa v Dome umenia v Bratislave naskytla príležitosť usporiadať prezentáciu tvorby výtvarníkov, ktorí v minulom režime stáli na opačnej strane barikády. Jednou z podmienok pre udelenie grantu na výstavu a katalóg bol však aj názov skupiny a názov výstavy. Tam začali prvé neplánované impulzy pre vznik budúcej skupinovej komunity. Aby sme splnili určené podmienky, dohodli sme sa, že každý z nás prinesie svoje návrhy na riešenie názvu skupiny. O niekoľko dní sme sa zišli na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a z množstva návrhov, napísaných na školskú tabuľu, sme vybrali ten, ktorý vymyslel Dezider Tóth a obsahovo sa nám pozdával najviac. Avance – Retard. Voľne preložené z francúzštiny Dopredu – Dozadu. A-R je nápis na vnútornej strane hodiniek, podľa ktorého sa posunutím páčky na jednu alebo druhú stranu nastavuje ich správny chod. Odvtedy skupina výtvarníkov, ktorí so cťou prešli anabázou bývalého režimu, tento názov používa pri občasných spoločných prezentáciách. Avance – Retard jej členovia voľne interpretujú ako tvorivý pohľad dopredu, pričom nezabúdajú na to, čo vytvorili ich nemenej tvoriví predchodcovia dávno pred nimi. Tak začal v skratke príbeh Skupiny A-R. Spolu vystavujeme sporadicky, kolektívne sme prezentovali svoju tvorbu v Bratislave, Ulme, Prahe, Brne, Nitre, Budapešti, Sežane, Ríme, Florencii, posledné výstavy sme mali pred dvomi rokmi v Berlíne a minulý rok v Prahe v galérii Slovenského inštitútu. Spoločných akcií nebolo veľa, k skupinovým prezentáciám sa schádzame len príležitostne, spoločne výnimočne, raz za čas.

Marian Meško

Rudolfa Fila o Skupine A-R

Skupinu A-R už hneď od začiatku jej formovania vyznačovala u nás málo vídaná tolerantnosť. Zišli sa generačne síce blízki, avšak výtvarným smerovaním naprosto nezávislí výtvarníci. S maximálnymi kvalitatívnymi nárokmi, no s nebývalou tolerantnosťou, o ktorej azda najlepšie vypovedá dlhovekosť zoskupenia po celé desaťročia. Vyzerá to možno najmä v umeleckom prostredí ako paradox, avšak aspekt náročnosti každého člena by sa dal vyhlásiť za stmeľujúci prvok. V časoch bývalého režimu hádam ešte pôsobil v tomto smere aj moment oponovania voči panujúcej pseudoestetike reálne socialistického razenia.

Naznačiť estetické smerovanie Skupiny A-R by bolo možné vari len charakterizovaním každého jedného člena. A možno by sme po vymenovaní ich poetík prišli k záveru, že spoločným menovateľom je neexistencia záväzností spoločného menovateľa. Že je to nezáväzné zoskupenie ľudí bez jednotiacej estetiky. Napriek tomu, ale najmä preto, aby sme vypátrali príčiny súdržnosti takých, často až protirečivých pováh, sa o to treba pokúsiť. Najvšeobecnejšou kvalitou sa mi teda javí práve kvalita, strážená priateľskou pozornosťou jej členov. Všetci vládnu rýdzim výtvarným jazykom na vyjadrenie básnickej metamorfózy. Či už dvoj-, troj-, alebo možno aj viacrozmernej. Za zmienku by stál tiež zmysel pre zvláštny druh humoru každého jednotlivca, ako podstatný faktor ich kritického myslenia. Má väčšinou antipozivistický charakter, avšak nikdy nezájde do satirickej cielenosti, ale naopak, správa sa prevažne dostredivo, často i autoparodicky.

A pretože sa dá nájsť takmer u každého člena, možno azda touto cestou odôvodniť nevšednú dlžku dlhodobého trvania skupiny. Vonkajšie tlaky nespôsobili trhliny v profesnej súdržnosti, ani v duchovných intenciách, Naopak, ako keby posilňovali autentickosť skupiny a taktiež autonómnosť vlastného programu každého jej člena.

Rudolf Fila, december 2002

Podujatie #PFUE2022