Keď sa sen stane skutočnosťou

Už 6 dní sa snažím napísať tento článok. Počas celej mojej prípravy som si v hlave pripravovala toľko vecí, ktoré som vám chcela povedať v prípade, keby som napokon uspela. Mala som toľko slov, toľko emócií, o ktoré som sa s vami chcela podeliť. No dnes nenachádzam tie správne slová, nie som schopná vyjadriť všetko, čo som pociťovala v momente, keď som sa dozvedela, že sa mi to predsa len podarilo. Po tom, ako som strávila dva mesiace písaním textov na samé « vážne » témy (globálne otepľovanie, medicína, umelá inteligencia…), zdá sa mi takmer nemožné písať o mne, o mojej vlastnej skúsenosti.

A i keď mám dnes už diplom DALF C2 vo vrecku, stále tomu neviem uveriť.

Nikdy som si neverila. Navyše, stres sa stal neoddeliteľnou súčasťou môjho každodenného života. Takže si viete asi predstaviť, aká bola moja príprava na túto skúšku… STRESUJÚCA ! Vždy som francúzštine venovala veľa času – je to moja skutočná vášeň, bez ktorej si už neviem predstaviť môj život. No nikdy som nečítala toľko francúzskych článkov ako tieto posledné mesiace, nikdy som nevidela toľko filmov, videí a relácií ako počas posledných týždňov. Nebudem vám klamať, bolo to neopísateľne vyčerpávajúce. Schudla som dve kilá, takmer som nevychádzala z domu.

Z mojich dní sa stala jedna veľká rutina: online hodiny, príprava na DALF, spánok a takto dookola.

Bola som obsypaná papiermi, rôznymi dokumentami, knihami a slovníkmi. Prečítala som množstvo článkov o škodlivých následkoch nadmerného sedenia za počítačom, ale aj napriek tomu som strávila nekonečné hodiny s očami prilepenými na obrazovke. Obmedzenie pohybu súvisiace so šírením koronavírusu, strach a neistota z tejto neobvyklej situácie, nespočetné úlohy, moje pustošivé psy, ktoré mali často obrovskú chuť chytiť a roztrhať všetko, čo som práve študovala a moja sestra, ktorá sa počas tohto obdobia stala alergická na francúzsky jazyk… Všetky tieto « prekážky » iba zhoršovali celú situáciu.

Priznávam, že som občas mala sto chutí všetko vzdať, vyjsť si so svojimi kamarátkami, objednať si pohár vína (možno aj 10) a jednoducho zabudnúť na francúzštinu, ale … 

všetko nebolo také negatívne – celá táto skúsenosť bola neuveriteľne obohacujúca – kto by si bol pomyslel, že budem jedného dňa poznať slová ako „flatulences des ruminants „  (tráviace plyny prežúvavcov) alebo „criquet pèlerin“ (koník kŕdľový)? Kto by bol povedal, že budem niekedy vedieť používať výrazy „pomme de discorde“ (jablko sváru) či „noyer le poisson“ (obrazne zmiasť)? A kto by bol tušil, že v priebehu niekoľkých týždňov budem schopná pochopiť základy ekonómie a sveta práce?

Vďaka tejto skúsenosti používam francúzštinu s väčšou pohodou a sebavedomím.

Stretla tiež som úžasných ľudí, ktorí mi pomohli napredovať a veriť v samú seba. Takisto som si rozšírila všeobecný rozhľad a dokonca som napísala list ministrovi zdravotníctva (nikdy som ho však neodoslala, bolo to len na precvičenie francúzštiny, ale stále sa to počíta, no nie?). Počas celého tohto dobrodružstva som bola obklopená mojimi blízkymi, stále ma podporovali a motivovali, aby som vždy úspešne zvládla prekonať všetky prekážky a zdolať každú výzvu. Dnes si oveľa viac vážim ľudí môjmu srdcu blízkych, bez ktorých by som si nikdy nebola schopná splní tento sen.

V deň skúšky som bola extrémne vystresovaná, ale myslím, že to ste už pochopili. Našťastie sa všetko odohralo veľmi rýchlo a na konci dňa som sa ocitla v reštaurácii s mojou najlepšou kamarátkou, aby sme spoločne oslávili môj úspech. Vôbec som si nebola istá samou sebou (asi 30 minút som si neustále aktualizovala mailovú schránku, pretože som bola presvedčená, že mi Thomas poslal výsledky iného dievčaťa), ale som veľmi rada, že dnes môžem s hrdosťou skonštatovať, že aj napriek mnohým ťažkostiam moja práca nakoniec priniesla sladké a vytúžené ovocie.

PS: Chcela by som z celého srdca poďakovať všetkým učiteľom a všetkým jedinečným osobám, ktoré vo mne neprestajne podnecovali záujem a chuť naplno sa zaľúbiť do jazyka Molièra.  

Text a fotografia: Lucia Hečková, 18 rokov, IV.L,  Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici, Veličná