Katarína Höhnová: Spievam po francúzsky 2021 z druhej strany objektívu
Asi nikoho neprekvapím, keď poviem, že tento rok bol iný. Pandémia zasiahla nás všetkých a nevyhla sa ani súťaži Spievam po francúzsky. Hoci prebiehala online už aj minulý rok, tento rok to bolo predsa len o niečo iné. Viac ako dvanásť mesiacov v izolácii nás prinútilo prehodnotiť naše priority a hľadať nové, kreatívne riešenia problémov, ktoré sme doteraz nemali. Online výučba mnohým zabrala oveľa viac času a energie než tá klasická, zákaz vychádzania značne obmedzil možnosti skúšok mnohých kapiel. Účastníci tohto ročníka však, našťastie, túto výzvu prijali a svojimi nahrávkami ukázali nielen lásku k francúzskemu jazyku a kultúre, ale aj svoje odhodlanie, nadšenie a schopnosť nájsť si svoju vlastnú cestu a vytvoriť kvalitné a nápadité verzie hudobných diel.
Keď mi Thomas Laurent, riaditeľ Alliance Française v Banskej Bystrici a organizátor súťaže, v novembri písal, či sa zúčastním, odpísala som mu, že to nestíham.
Bolo mi to však veľmi ľúto, pretože na túto súťaž mám len tie najlepšie spomienky (v roku 2016 sa mi podarilo získať druhé miesto na medzinárodnom kole v Ostrave). Keď som sa potom dozvedela, že sa prihlasovanie predĺžilo, bolo rozhodnuté. Idem do toho! O niekoľko sekúnd neskôr však prišlo vytriezvenie: dievčatá z kapely, s ktorou sme pre Alliance française v Bystrici odohrali niekoľko koncertov, nemohli, na klavíri som už poriadne netrénovala dobrých desať rokov a tie štyri akordy, ktoré zahrám na gitare, asi tiež nebudú stačiť. Vtedy sa zrodil nápad. A capella. V hlave sa mi krútili ozubené kolieska najvyššou rýchlosťou. Potrebujem rytmus.
Beatbox neovládam, bicie ani cajon nemám. Mysli, mysli. Bum, bum, rytmus, bum, bum… pohárik!
Niekedy počas strednej školy som sa predsa naučila vybúchavať rytmus pohárikom! Tak fajn, rytmus by bol. Ešte nájsť pieseň, ktorá by na ten rytmus pasovala. Vzala som do ruky plastový pohár a skúšala rôzne piesne. Po niekoľkých dňoch som konečne našla tú pravú: Vianney – Je te déteste. Vždy, keď manžel alebo starkovci zobrali deti na prechádzku (a keď sa dalo, tak aj s nimi), otvorila som notebook a nahrávala som beta verziu viachlasov, aby som mala predstavu o harmóniách, výstavbe piesne, gradácii. Tú som potom poslala babám z kapely, zapracovala som ich návrhy na zlepšenie a dohodla sa s bratom, ktorý si v byte postavil malé štúdio, na dátume nahrávania. Času bolo málo, nahrávanie nám prerušila búrka a niekoľko kŕmení bábätka, ale za asi 7 hodín počas dvoch dní sme mali úspešne za sebou 16 zvukových a 7 video stôp. Našťastie dať to celé dokopy už nebolo na mne, túto úlohu prevzal brat a pár minút pred deadlinom sa nám podarilo nahrávku odoslať.
Počas troch týždňov čakania na výsledky sa vo mne striedali rôzne emócie.
Zvedavosť, ako sa s nahrávkami popasovali ostatní súťažiaci, radosť, že sa mi to aj napriek náročným podmienkam podarilo dokončiť, obavy, či to bol dobrý nápad. Výsledky ma poriadne prekvapili a, samozrejme, veľmi potešili. Keď som sa dozvedela, že medzinárodné kolo som vo svojej kategórii vyhrala, ani sa mi nechcelo veriť. Najmä ma však teší, že sa mi opäť raz potvrdilo, že všetko treba robiť autenticky a srdcom, a že práve ťažké momenty z nás dokážu dostať to najlepšie. Interpretky a interpret z tohto ročníka sú toho dôkazom.
Autorka: Katarína Höhnová