Geneviève Haroche-Bouzinac autorka biografie Louise de Vilmorin : Život bohémky píše : Louise de Vilmorin (1902-1969)  nebola len autorkou románov a poézie, ktorej talent oslavoval Jean Cocteau, ale tiež novinárkou a veľkou svetáčkou. V októbri 1937 sa zoznámila s Pavlom Pálffym de Erdöd, ktorého v Paríži nazývali grófom z Prešporku. V januári 1938 sa zaňho v Bratislave vydala. Autorke Sainte-Une fois sa tým začal život ako z rozprávky. Ubytovala sa v kaštieli v Budmericiach. Divoká príroda Malých Karpát ju očarila. Začal sa jej život plný spoločenských udalostí a tvorivej činnosti, prerušovaný len pobytmi vo Viedni a v Budapešti. Zbierku Fiançailles pour rire, le Sable du sablier a román Le lit à colonnes napísala práve počas rokov strávených v Budmericiach. Napriek svojmu odchodu v roku 1944, Louise pokračovala v nosení prvkov uhorského šatníka a časť jej duše zostala už navždy uhorská. 

Román O príjemných pocitoch Evy Maliti Fraňovej je príbehom lásky z vojnového obdobia. Ona je francúzska spisovateľka Louise Lévêque de Vilmorin, ktorú osud zavial na niekoľko rokov na Slovensko, on je gróf Pavol Pálffy de Erdöd. Hoci tento vzťah netrval veľmi dlho, Louise na roky v kaštieli Pálffyovcov v Budmericiach spomína ako na najkrajšie. Román je síce umelecká fikcia, ale stojí na faktoch, ktoré autorka naštudovala z kroník, memoárov, odbornej literatúry i dobovej tlače. Nie je len príbehom lásky, ale zároveň odkrýva osudy potomkov hornouhorských šľachtických rodov v 20. storočí.

O účinkujúcich

Geneviève Haroche-Bouzinac, emeritná profesorka na Univerzite v Orléans, je autorkou prác venovaných korešpondenciám Voltaire dans ses lettres de jeunesse, (Voltaire v listoch z mladosti, Klincksieck, 1992), L’Épistolaire (Epištolár, Hachette, [1995] 2000). Vedie i časopis Épistolaire (Epištolár, Champion-Slatkine). Vydala knihu Souvenirs (Spomienky) portrétistky kráľovnej Márie-Antoinetty, Louise Élisabeth Vigée Le Brun (Champion, 2008) a napísala jej biografiu, Louise Élisabeth Vigée Le Brun, histoire d’un regard (Louise Élisabeth Vigée Le Brun, príbeh jedného pohľadu), ocenenú  Chateaubriandovou cenou (2011) i cenou Mellor Book Prize  washingtonského Museum of Women in the Arts (2012). Bola i historickou poradkyňou Retrospektívy v Grand Palais, výstavy venovanej tejto umelkyni na prelome rokov 2015-2016.

V roku 2017 venovala životopis Henriette Campanovej, dôverníčke Márie-Antoinetty a zakladateľke Maisons d’éducation de la Légion d’honneur : La Vie mouvementée d’Henriette Campan (1752-1822) (Pohnutý život Henriette Campan), ocenená v roku 2018 Cenou « Honneur et Patrie » (Česť a vlasť) udeľovanej Spoločnosťou členov Čestnej légie.

V októbri 2019 sa medzi jej publikácie zaradil životopis Louise de Vilmorin, une vie de bohème (Louise de Vilmorin, život bohémky), korunovaný Akadémiou poézie, Akadémiou pre literatúru rokov 1900-1950 a Veľkou cenou literárnej biografie Francúzskej akadémie (2020).

Geneviève Haroche-Bouzinac, bola historickou poradkyňou výstavy o spisovateľke Louise de Vilmorin, « Une vie à l’œuvre » (Život v práci), predstavenej vo Francúzsku od októbra 2019 do marca 2020. Aktuálne v spolupráci pripravuje reedíciu svojho diela.

Eva Maliti Fraňová pôsobila v Ústave svetovej literatúry SAV, kde sa venovala ruskému symbolizmu, osobitne tvorbe básnika a prozaika Andreja Belého. Je autorkou vedecko-monografického diela Symbolizmus ako princíp videnia (1996, 2014, rakúske vydanie Symbolismus als Ansichtsprinzip…, 2014), v 2018 vydala vedeckú monografiu Andrej Belyj/celistvosť (v) mnohosti. Paralelne skúmala otázky dejín umeleckého prekladania na Slovensku a napísala vedecko-esejistickú knihu Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (2007). Svoj odborný záujem zameriava aj na osetský hrdinský epos Narti, pričom sa vo svojich textoch k téme odvoláva na podstatné diela francúzskeho porovnávacieho lingvistu a religionistu Georga Dumézila.   

Venuje sa pôvodnej umeleckej tvorbe, píše prózu a drámu. V 1994 uviedla debutovú knihu noviel Krpatý vrch, v 2011 vyšla jej zbierka poviedok Pod jazdeckou sochou. Ohlas získal román Kustódi//Arianina kniha (2017), bol preložený do češtiny a v 2020 vyšiel pod názvom Arianina ztracená kniha. Jej román O príjemných pocitoch tematizujúci vzťah hornouhorského aristokrata Pavla Pálffyho a francúzskej spisovateľky Louise de Vilmorin bol vydaný v 2021. Eva Maliti napísala niekoľko úspešných divadelných hier, ako napríklad: Krcheň Nesmrteľný, Jaskynná panna, Zuzana a starci paparazzi, Hra nevedomia, Naše osvietené storočie či Vykladačka zmyslu. Niektoré sa hrali na doskách slovenských divadiel (SND, Štúdio 12, Komorné divadlo Martin, DAD Prešov), no scenizované a prezentované boli i v zahraničí (napr. v rámci projektu Atelier Europeen De La Traduction divadla Scène nationale d’Orléans, Francúzsko, ďalej v Immigrant’s Theatre, New York, USA či v divadle Teatr Novaja drama, Perm, Rusko).

Ako prekladateľka sa dominantne zaoberá ruskou literatúrou. V 1997 preložila zborník dramatiky ruského symbolizmu (A. Blok, F. Sologub, V. Ivanov), na konte má preklady románov A. Belého Peterburg (2001, 2003, 2020) a Strieborný holub (2018) a mnohé ďalšie tituly. Preložila a prerozprávala osetský hrdinský Nartský epos (1982, 2017), ako aj rozprávky národov Severného Kaukazu Nebeské zrkadlo (2011).

Za svoju umeleckoliterárnu tvorbu bola ocenená doma i v zahraničí.