Gilbert Garcin sa narodil v roku 1929 v obci La Ciotat, kde aj neskôr študoval ekonómiu. V Marseille založil vlastnú firmu zameranú na výrobu osvetlenia. Po odchode do dôchodku sa začal venovať fotografii a v rámci fotografického festivalu Rencontres d’Arles získal v roku 1994 možnosť zúčastniť sa workshopu vedeného Pascalom Dolémieuxom. Garcinove diela sú odvtedy často vystavované a publikované. 

Snímky Gilberta Garcina sú akýmisi snovými scénami a šikovnými výtvormi, ktoré nútia diváka ponoriť sa hlboko do sveta myšlienok. Sú zároveň filozofickým pátraním v minulosti, surreálnym predstavením aj snahou pochopiť príbehy modernej doby. Každý precízne naaranžovaný obraz rozpráva príbeh o tých najdôležitejších aspektoch ľudského života – o zlomených srdciach a okamihoch, v ktorých sa sami na sebe môžeme smiať. Úžasné na Garcinových fotografiách je, že vždy obsahujú aj štipku humoru, takže sú napriek svojej dramatickosti zábavné. A to je dôkaz o prenikavosti ich tvorcu. 

Na Garcinových snímkach nefigurujú žiadne digitálne prvky alebo nedôležité predmety odvracajúce pozornosť od podstaty. Jeho fotografie sú zručnou hrou so svetlom, hĺbkou a veľkosťou a autor ich režíruje priamo u seba doma. Fotograf sám, často vyobrazený v tmavom kabáte, sa na snímkach stáva obyčajnou postavou. Tvrdí, že sa snaží podobať na slávne osobnosti ako Tarzan, Charlie Chaplin či Jacques Tati. Pán G, ako ho poznajú jeho fanúšikovia, je reprezentovaný malou vystrihnutou fotografiou umelca. Pôsobí plocho a často sa stráca v scenérii, podľa toho, čo si príbeh zrovna vyžaduje. V týchto jednoduchých scénach prechádza Pán G okamihmi úspechu, sebalásky, obsesie aj zvedavosti. 

Garcin využíva jednoduché metódy, ale myšlienky, ktoré vo svojich dielach zobrazuje, sú priam až mýtické. Tak ako mýty, aj jeho diela sú zamerané na nekonečný problém, ktorému ako ľudské bytosti neustále čelíme: snahu riešiť ťažkosti v našich vzťahoch so sebou samými a s druhými v komplikovanom svete. Život vyžaduje rozhodnutia. Máme svoje reakcie a dojmy, ale tie nám neposkytujú jasné odpovede. Namiesto toho prinášajú prchavé, no často hlboké umelecké okamihy.