Aké novinky priniesli súčasní figuratívni umelci, pokiaľ ide o tvorbu portrétov? Zobrazenie človeka je pravdepodobne jedným z najstarších umeleckých žánrov, odkedy človek kreslí a neskôr aj maľuje. Jaskyne Lascaux v Périgorde (južné Francúzsko) sú dokonalým príkladom parietálneho umenia a svedčia o nezadržateľnej potrebe ukazovať, zobrazovať, dokumentovať a napokon zanechať stopu pre budúce časy.

Odvtedy dejiny ľudstva vždy pripisovali portrétu významné miesto v umení, ktoré vznikalo. Bez ohľadu na obdobie vzniku a geografický pôvod mali tieto portréty spoločný cieľ, ktorým bolo čo najlepšie zobrazenie predmetu. Napriek technickému vývoju, akým bol napríklad vynález perspektívy na začiatku quattrocenta, sa umelci snažili čo najlepšie odrážať realitu fyzických čŕt, či už išlo o kráľovské rodiny a šľachticov pózujúcich vo svojich kostýmoch, alebo o roľníkov a poľnohospodárov zberajúcich úrodu na svojich poliach.

Až v novoveku začali maliari skúmať hlbšiu dušu postáv a dospeli k záveru, že na emóciách záleží viac ako na presnosti nosa, pier alebo oka. Preto sa deformácia – dokonca dekonštrukcia subjektu – stala legitímnou. Umelci nielenže chceli len zobrazovať, ale chceli podať aj svoju interpretáciu. Dovolili si získať odstup od reality a vychutnávali si slobodu pri vyjadrovaní svojich vízií. Aj keď tieto vízie niekedy verejnosť šokovali.

Osem umelcov predstavených v Insiders má postupy hlboko zakorenené v dejinách umenia a vybudovali si obrazové slovníky, ktoré oslavujú svojich pánov tým, že spájajú ich kódy a dedičstvo do novej tvorby. Súčasné umenie, ktoré je ozvenou dnešného sveta, jeho trápení, zlyhaní a nádejí, je tu preto, aby nás nechalo nazrieť cez svoju špecifickú kaleidoskopickú prizmu. Umenie, podobne ako filozofia, oslovuje človeka ako skupinu i ako jednotlivca. Je politické a zároveň intímne. Nachádza nečakané, ale zmysluplné rezonancie medzi vývojom spoločnosti a bremenom ľudského bytia.

Návštevníci sú pozvaní pozrieť a priblížiť sa k vystaveným dielam a svojím spôsobom sa tak poprechádzať zbierkou rodinných portrétov. Portrétov, na ktorých tváre niekedy vidieť a niekedy nie. Portrétov so zúrivým realizmom alebo rozmazanejšími ťahmi štetca. Portrétov v ich prostredí a politických súvislostiach alebo vynárajúcich sa z najneutrálnejších pozadí.

Výstava je pripravená v spolupráci s Galerie Olivier Waltman Paríž.                                                                                                Výstava sa koná pod záštitou pána J.E. Pascala Le Deunff, veľvyslanca francúzska na Slovensku.

Miesto konania:      Koppelova vila, Galéria Jána Koniarka v Trnave, Zelený kríček 3, Trnava
Koncepcia:     Olivier Waltman Gallery Paríž