Výstava obrazov Jiřího Načeradského zo slovenských súkromných zbierok je výraznou pripomienkou pozície, ktorú dielo tejto legendy českej maľby druhej polovice 20. storočia a začiatku nového milénia získalo medzi milovníkmi a znalcami umenia na Slovensku.

Francúzsky inštitút môže byť prekvapivým organizátorom výstavy českého maliara na Slovensku iba dovtedy, kým si pripomenieme, že po príchode vojsk Varšavskej zmluvy do Prahy v auguste 1968 bolo práve Francúzsko krajinou, v ktorej Načeradský s kolegami výtvarníkmi Rudolfom Nemcom a Jiřím Sopkom hľadali azyl.

Načeradský tam v mestách Caen a Paríž strávil dovedna 16 mesiacov. Stretol tam ženu svojho života, s ktorou sa prvý deň po návrate do vlasti oženil. Keď sa mu následne podarilo v roku 1970 získať trojmesačné štipendium v ​​Paríži, odcestoval a snažil sa zaistiť aj príchod manželky a novonarodenej dcéry Kláry za ním. Pretože mu to však režim nedovolil, po troch mesiacoch sa vrátil domov a Francúzsko mohol znova navštíviť až po Nežnej revolúcii v roku 1989. Odvtedy cestoval do Francúzska každoročne, a dokonca sa do tejto jeho milovanej krajiny vydala jeho dcéra Klára, ktorej ešte ako novorodencovi, vtedajšia vrchnosť túto krajinu odoprela.

Československo talentovaného Načeradského po jeho návrate z Francúzska v roku 1970 odmenilo bojkotom zo strany oficiálnych miest. Bol totiž jednou z umeleckých hviezd uvoľnených 60. rokov, preto mal počas normalizácie zákaz verejne vystavovať a musel sa živiť ako reštaurátor.

Naopak, Francúzsko ho aj v týchto časoch podporilo – a to kúpou jeho siedmich kresieb do zbierok prestížnej galérie moderného umenia – Centre national d’art et de culture Georges-Pompidou. Načeradskému sa dostalo aj ďalšej a to opakovanej pocty – CGP jeho diela dvakrát vystavovala.  

Slovensko mal Načeradský veľmi rád. Základom boli jeho osobné vzťahy budované popri základnej vojenskej službe v Liptovskom Mikuláši v roku 1965 (predovšetkým zrod priateľstva so sochárom Jozefom Jankovičom) a tiež jeho výlet po ateliéroch neoficiálnych slovenských umelcov, ktorý podnikol v čase tuhej normalizácie v roku 1980.

Druhú kapitolu umelcových väzieb k Slovensku tvoria jeho samostatné výstavy na Slovensku. Úvodná sa uskutočnila v roku 1991 z iniciatívy galeristu Miloša Kleibla v Bratislave, aby s časovým odstupom odštartoval známy publicista a zberateľ umenia Ivan Melicherčík sériu siedmich výstav v rôznych galériách po celom Slovensku. Posledné tri výstavy sa konali až po skone autora, o to silnejšie svedčia o pevnom vzťahu k osobnosti a dielu tohto maliara jednak zo strany I. Melicherčíka, ako aj zo strany slovenského publika. Aktuálna, v poradí deviata výstava na Slovensku, sa zrodila z iniciatívy publicistu, mediálneho manažéra a popularizátora umenia Jakuba Prokeša, ktorý tak preberá túto ctihodnú štafetu od svojich predchodcov.

Výstava Načeradský v Bratislave, s podtitulom Ženy • Venuše • Modlivky, sa koná v centre hlavného mesta Slovenska, priamo v jeho srdci na Hlavnom námestí, v galérii Francúzskeho kultúrneho inštitútu. Vznikala dva roky a má niekoľko atraktívnych naj: Predstaví výhradne diela zo slovenských súkromných zbierok a väčšina z nich bude mať nielen slovenskú, ale aj česko-slovenskú výstavnú premiéru. Ťažisko expozície tvorí azda najväčšia ucelená kolekcia Načeradského kresieb zo 60. rokov, teda jeho najoceňovanejšieho obdobia. Doplnená bude o niekoľko špičkových olejov z rokov 2009 až 2012, z ktorých najmenší má meter, najväčší vyše dva metre. Vo výbere pre výstavu je pripravených vyše 50 diel. Sú medzi nimi napríklad aj ikonické oleje Kudlanka melancholická a Milostné mlynářky z roku 2009, ktoré sa na Slovensku predstavia po prvý raz. Zo šesťdesiatych rokov budú mať zasa milovníci a znalci umenia možnosť vidieť viacero výstavných premiér, napríklad kresby Deti Apellovy, Architektova milá či Rudý baron a po čase budú mať príležitosť opäť obdivovať aj Načeradského známu metrovú kresbu Kandinsky.      

Výstava Načeradský v Bratislave sa koná vďaka podpore pätnástich súkromných zberateľov a patronát nad ňou prevzali veľvyslanci Francúzska a Českej republiky na Slovensku. Jej motivácia, koncept a rozsah budí už teraz veľké očakávania na Slovensku, rovnako v Česku a má všetky predpoklady stať sa jedným z vrcholov kultúrnej sezóny roku 2023.      

Petr Mach, kurátor výstavy

Jakub Prokeš – výstava Jíři Načeradský v Bratislave

Načeradský na Slovensku

1991 Jiří Načeradský, Galéria Kleibl, Bratislava

2012 Piaty živel Načeradský. Zbierka Ivana Melicherčíka, kostol Klarisky, Bratislava

2013 Jiří Načeradský v zbierke Ivana Melicherčíka, Oravská galéria, Dolný Kubín

2013 Jiří Načeradský v zbierke Ivana Melicherčíka, Považská galéria umenia v Žiline, Žilina

2013 Kresby, Roman Fečik Gallery, Bratislava

2014 Jiří Načeradský. Collection Ivan Melicherčík, Danubiana Meulensteen Art Museum, Čunovo

2015 REBEL – Jiří Načeradský v zbierke Ivana Melicherčíka, Tatranská galéria, Poprad

2017 – 2018 Jiří Načeradský: OBRY – OBRAZY, Mestské kultúrne centrum, Galéria Fontána, Piešťany

2023 Načeradský v Bratislave. Ženy • Venuše • Modlivky. Diela zo súkromných slovenských zbierok, Galéria Francúzskeho inštitútu na Slovensku, Bratislava

Fotografie – vernisáž