V marci – Mesiaci frankofónie – si Francúzsky inštitút na Slovensku (IFS) uctí Arthura Rimbauda (1854-1891), klasika francúzskej literatúry, jedného z francúzskych „Prekliatych básnikov“, ktorého 170. výročie narodenia si v tomto roku pripomíname. IFS v Bratislave tak nadviaže na rozsiahly cyklus podujatí venovaných Rimbaudovi organizovaných našimi kolegami z Francúzskeho inštitútu vo Viedni v júni 2023, pri príležitosti 150. výročia vydania zbierky Une saison en enfer (Pobyt v pekle). Z bohatého programu viedenského rimbaudovského programu si IFS vybral titulnú výstavu „Rimbaud, Cestovateľ – Fotografie potulného básnika“, ktorá sa venuje málo známemu aspektu tohto básnika – jeho fotografickej tvorbe. IFS túto výstavu predstaví vo francúzsko-slovenskej verzii a ponúkne tak príležitosť (znovu)objaviť umelca prostredníctvom tejto neznámej kapitoly jeho tvorby i slovenskému publiku. IFS pri tejto príležitosti v Bratislave privíta i autora výstavy – francúzskeho spisovateľa, cestovateľa, fotografa a kurátora Huguesa Fontainea s prednáškou o jeho výskumoch o Rimbaudovi ako fotografovi.

Hlavný partner podujatia

Predslov k viedenskej výstave

Rimbaud vo Viedni: toto spojenie sa v dejinách básnika a literatúry nevyskytlo po prvýkrát. Ak máme veriť listom a karikatúram, ktoré si vymenili Ernest Delahaye a Paul Verlaine, verný priateľ a utrápený milenec, dvaja kľúčoví svedkovia jeho mladosti, Arthur Rimbaud strávil niekoľko dní v Rakúsku počas námornej a pešej odysey ďaleko od krajiny svojho narodenia. Po vydaní Une saison en enfer (Pobyt v pekle) v roku 1873 prešiel tento „muž s podrážkami z vetra“ Londýn, Stuttgart, Miláno, vrátil sa do Charleville, potom sa plavil do Viedne, Rotterdamu, Batávie (pôvodný názov Jakarty), do radov holandskej armády, ktorú okamžite opustil. Nasledoval Liverpool, Kolín nad Rýnom, Hamburg, Štokholm, Alexandria a malé cyperské mesto Larnaka. Po zime v Ardenách sa v roku 1880 opäť vydal na cestu do Orientu, potom sa usadil v Afrike. Štyri roky predtým, na jar 1876, sa návšteva Rakúska skončila fiaskom. Rimbaud, ktorého po opileckej noci zrazil viedenský kočiš, sa ocitol bez peňazí a miestna polícia mu nariadila opustiť krajinu. Toľko k obrazu potulného básnika. Životopisná anekdota však nevyčerpáva tému Rimbaudových väzieb na Rakúsko.

Jeho prvý nemecký prekladateľ Karl Klammer pochádzal z Viedne. V roku 1907 vydal prvú antológiu Rimbaudových textov v edícii, ktorej predslov napísal ďalší Viedenčan Stefan Zweig, Verlainov životopisec a zberateľ viacerých originálnych rukopisov Arthura Rimbauda, ktoré starostlivo uchovával až do svojej smrti popri rukopisoch Prousta, Mozarta a Beethovena, všetko univerzálnych géniov. Rimbaud však nebol len predčasne vyspelý. Bol enfant terrible tejto zbierky, odvážny „conquistador“, ako napísal Zweig, ktorý vo veku dvadsaťtri rokov poznal „tvrdosť väzenských matracov a lejaky pralesov“. Práve tento aspekt Rimbauda, túžiaceho po dobrodružstve a exile, chce táto výstava zdôrazniť. Prostredníctvom série fotografií, starostlivo vybraných Huguesom Fontainom pre výstavu na Francúzskom veľvyslanectve vo Viedni pri príležitosti konania prehliadky Foto Wien 2023, je ústrednou témou „Rimbaud, cestovateľ – objaviteľ“, ktorá zdôrazňuje Rimbaudovu vášeň pre cestovanie a fotografovanie.

Táto séria sa však zďaleka neobmedzuje len na portréty autora – Carjatov medailón, ktorý ho zachytáva ako dospievajúceho v čase jeho útekov de Ardén, alebo kresbu Isabelle Rimbaudovej, načtávajcu svojho brata ako hudobníka – , ale odkrýva i skrytú kapitolu Rimbaudovej tvorby, ktorý sníval o tom, že sa stane tvorcom obrazov po tom, ako chcel byť alchymistom slov. Už sme poznali niekoľko autoportrétov cestovateľa, ktorý žil v Habeši, ale tieto boli len jedným z mnohých príkladov Rimbaudovho úsilia o zvládnutie jemného umenia fotografie. V roku 2019 nečakaný objav troch fotografií, ktoré vzácne uchováva Weltmuseum vo Viedni a ktoré rakúsky etnograf Philip Paulitschke pripisuje dieťaťu zo Charleville, potvrdzuje zaujímavosť a tajomnú auru jeho fotografickej tvorby. Ambíciou tejto série snímok, spájajúcej portréty a krajinky z rôznych kútov zemegule – symbolu básnikovho nekonečného putovania – je poodhrnúť závoj Rimbaudovho málo známeho cestovania mimo starého kontinentu, v honbe za chimérami a zachytením poézie sveta inak ako v slovách.

Jean-François Roseau

Hugues Fontaine

Hugues Fontaine je spisovateľom, cestovateľom, fotografom, filmárom a kurátorom výstav. Už mnoho rokov sa pravidelne vracia do oblasti Afrického rohu a Arabského polostrova. Vďaka svojim publikáciám sa stal uznávaným odborníkom na dejiny fotografie konca 19. storočia v týchto regiónoch.
Medzi jeho publikácie patria Un train en Afrique (CFEE/Shama books, 2012), Arthur Rimbaud photographe (Textuel, 2019) a Ménélik (Amarna, 2020), ako aj výstavy v Múzeu moderného umenia na Univerzite v Addis Abebe (Alfred Ilg. Inžinier a kráľ, 2016), v Inštitúte etiópskych štúdií na Univerzite v Addis Abebe (Une passion géographique, 2018) a v Carré d’Art v Nîmes (Rimbaud – Soleillet. Une saison en Afrique, 2019). Jeho zatiaľ posledná kniha, Obock Tadjoura. Années 1880, vyšla vo vydavateľstve Amarna v októbri 2023. Správa etiópskych národných palácov ho tiež nedávno poverila vypracovaním scenára pre prehliadku Národného paláca v Addis Abebe (Jubilejný palác Haile Selassieho), ktorý má byť otvorený v roku 2024.